Učiteľ a zlodej – Týždenný kúsok učenia

unnamedKedysi dávno žil buddhistický učiteľ, ktorý bol múdry a súcitný. Mal veľa bystrých študentov, ktorých zaúčal do meditácie a iných cvičení. Veľmi si ho vážili. Ale v kláštore bola jedna vec, ktorú nemohli zniesť.

Bol medzi nimi mladý žiak, ktorý často okrádal ostatných bratov – mníchov o peniaze a kradol aj drobné veci z kláštora.

Mnísi sa na neho sťažovali učiteľovi: “Majster, kradne nám veci. Prosím, pohovor si s ním.”

Učiteľ odpovedal: “Dajte mu nejaký čas, poučí sa. Porozprávam sa s ním.”. Potom, čo všetci odišli, si zavolal mladého žiaka a povedal mu: “Tieto veci sú márne, len správne cvičenie ti dá, to po čom túžiš. Usilovne cvič a prestaň kradnúť veci.”

Mladý mních sa s rešpektom uklonil majstrovi a odišiel, bol zahanbený svojim správaním a odhodlaný pokúsiť sa prestať so svojim zlozvykom. Bol inteligentným a dobrým človekom, ako väčšina ľudí, ktorí sa vydajú na Cestu, ale bolo pre neho priťažké zmeniť svoje vzorce správania (veď je to často náročné pre každého).

Zopár dní prešlo bez problémov, ale dlho nedokázal odolávať pokušeniu, a naneštastie pre neho bol opäť prichytený pri čine. Mnísi zaviedli vinníka pred učiteľa, ktorý ich odmietol so slovami “Dajte mu nejaký čas, poučí sa.”

Prichytili ho ešte zopárkrát a predviedli pred učiteľa pre výkon spravodlivosti, on ich však len opäť odmietol vraviac: “Nestarajte sa o neho, venujte sa svojmu cvičeniu. Naučí sa správať.” Mnísi začali byť netrpezliví zo zvláštneho správania svojho učiteľa. Nedokázali pochopiť, prečo ho ešte nevyhnal z kláštora.

Stalo sa to ešte raz, predviedli žiaka pred učiteľa a niet divu, že ich opäť bez veľa rečí zamietol. Tentokrát boli mnísi odhodlaní, chceli od učiteľa trvalé rozhodnutie. Zborovo povedali: “Majster, už to viac nemôžeme zniesť, môžeš si tu nechať nás alebo tohto zlodeja. Nezostaneme tu, ak tu zostane on.”

“V poriadku, môžete teda odísť. Neopustím ho.” odpovedal a mnísi boli prekvapení touto nečakanou odpoveďou.

“Ale majster! Ale majster! Prosím” prosili študenti jemným hlasom.

“Všetci ste dobrí žiaci, bude vám umožnený vstup do každého kláštora. Ale on nebude prijatý nikde inde, neopustím ho.” povedal súcitný majster.

Mladý mních, ktorý tento celý rozruch sledoval, bol dojatý súcitom učiteľa a jeho rozhodnutie bolo také silné, že nadobro prestal kradnúť.