Myslenie v protikladoch = Utrpenie

Buddha učil, že utrpenie pochádza z mysle protikladov, z protikladného myslenia. Namiesto toho, aby sme boli spojení a vážili si prítomný okamih, fantazírujeme o rôznych veciach. Ale, pretože tu sedíme a nejaký čas už cvičíme, vieme, že tento druh myslenia vôbec nie je užitočný. Vieme to z vlastnej skúsenosti, nie zo slepej viery alebo počúvania niekoho iného, či čítania kníh.

Preto sa vraciame do tohto okamihu. Mohli by sme ho rozbiť, alebo ho opäť nastoliť, a potom začneme odznova. Toto je obvyklý proces. Uvedomíme si, že nie sme bdelí, že cestujeme časom a priestorom, ale potom začneme odznova. Opäť sme v spojení so svojím „neviem“, naším Veľkým ja, s našou mysľou pred myslením. A keď sme spojení, keď sme zjednotení so situáciou, potom máme dobrý pocit. Je to šťastný pocit, takže sme šťastní.

Ide o túto prax, len nasledovať učenie. Nemusíme byť pasívni, môžeme niečo urobiť, môžeme prevziať iniciatívu. Môžeme odraziť a aplikovať svoj tréning a svoje učenie do každodenného života.

Zenová majsterka Bon Shim