Učiteľ a študent

dssn_kongan-interview

Zenová tradícia je založená na odovzdaní mysle do mysle. Vzťah medzi študentom a učiteľom je teda podstatný.

Nedávno jeden zo študentov kritizoval učiteľa za odpoveď na jeho otázku, ktorú mu položil počas otázok a odpovedí v rámci reči dharmy. Študent spomínal, že svoju otázku mienil úprimne, otvorenie, avšak učiteľ odpovedal „od veci“ a zosmiešňujúco, takže celé obecenstvo sa úprimne a dlho smialo a zabávalo. Študent stráca dôveru v toho učiteľa a nechápe, prečo ho ostatní nasledujú, keď nezodpovedal jeho úprimne mienenú otázku, na ktorú mal študent už vybudovaný vlastný názor.

V našej Zenovej škole Kwan Um máme po celom svete nielen veľa študentov, ale aj učiteľov. Seung Sahn, Dae Soen Sa Nim, 78. patriarcha kórejského zenu, bol veľmi plodným zenovým učiteľom nášho moderného veku. Po jeho aktívnej činnosti má naša škola asi 20 zenových majstrov, ktorým bola odovzdaná dharma priamo ním alebo jeho nasledovníkmi a niekoľko desiatok majstrov dharmy – starších študentov, ktorým bolo udelené povolenie vyučovať kongany (jap. kóan).

Zen znamená byť nezávislý na Bohu, Buddhovi, učiteľovi či náboženstve. Zen znamená stať sa úplne nezávislým. Zen znamená veriť si na 100 %. Ale ak si neveríme na 100 %, niekedy nie je dobre držať sa svojich názorov a preto je lepšie dôverovať svojmu učiteľovi na 100 %. Ak ale nemáte učiteľa, musíte veriť Buddhovi na 100 %.

Veriť svojmu učiteľovi a byť závislý na ňom sú dve rozdielne veci. Veriť učiteľovi znamená, že neexistuje subjekt, neexistuje objekt, neexistujú protiklady. Vtedy môžeme veriť svojmu ja na 100 % a môžeme dôverovať akémukoľvek učiteľovi. Môžeme veriť svojim očiam, ušiam, nosu, jazyku, telu i mysli. Ak si ale závislý na svojom učiteľovi, vytvára sa subjekt a objekt: ja som tu, niekto je tam. A to nie je správne. Keď sme boli malí, boli sme závislí na mame. Keď mama odišla, len sme plakali, plakali a plakali. Keď sme dospeli, závislosť sa stratila a už sa vieme postarať sami o seba. Preto už nebuďme dieťa, staňme sa nezávislými. A nebuďme závislí na svojom učiteľovi, len mu na 100 % dôverujme. Všetko, čo hovorí si predsa môžeme overiť vo svojej vlastnej praxi, vo svojom vlastnom živote. Ak to funguje, prijmime to. Ak to nefunguje, konfrontujme svoju skúsenosť s jeho dosiahnutím – vyvolajme súboj dharmy – šancu na to máme počas každého konganového rozhovoru s ním, príp. počas reči dharmy.

Keď počúvame slová svojho učiteľa na reči dharmy alebo konganovom rozhovore, ako hovoria Chrámové pravidlá: vnímajme skutočný význam jeho slov. Nepripútavajme sa k jeho slovám či k vonkajšej stránke jeho prejavu. Ak sa zasekneme na niektorom z jeho výrokov, či sa pripútame k niektorému jeho slovu, vytvoríme subjekt a objekt – a máme problém. Učiteľ vždy ukazuje na pravdu, či fungovanie mysle v „priamom prenose“. Vnímajme teda jeho slová z nadhľadu a na 100 %. Vtedy môžeme preťať tok svojich myšlienok a názorov a vnímať a užívať si jednotu učiteľ-študent v prítomnosti.

 

Ľubor Košút
opát

lk_01

Translate site »