Keď Buddha dosiahol pod stromom bódhi osvietenie, šiel učiť a povedal: „Všetky bytosti, živé i neživé, už sú Buddha,“ už sú dokonalé a sú úplné. V bežnom živote, ale aj počas zenovej praxe si niekedy uvedomujeme, že naše ja je obmedzené. Skúmaním seba samého sa snažíme uvedomiť si, identifikovať všetko, čo nám prekáža na ceste k prebudeniu.

Malé ja koná sebecky, vášnivo a zlostne, ignorujúc všetko poznanie a dosiahnutie. Záblesky pamäti ho časom upozorňujú, že má konať dobro a vyhýbať sa zlu z momentu na moment, z okamihu na okamih.

Onedlho budeme mať týždňové meditačné ústranie, ktoré skončí ceremóniou predpisov. Niektorí z našich priateľov prijmú päť či desať predpisov. Predpisy nám ukazujú naše prekážky. Ich opätovným štúdiom, pripomínaním si či len účasťou na ceremónii predpisov obnovujeme svoje pochopenie toho:

• čo znamená nebrať, čo nie je dávané,
• čo znamená vždy hovoriť pravdu,
• čo znamená nezabíjať či neničiť,
• čo je to žiadostivosť a ako konať bez nej,
• ako fungovať pozorne a bdelo bez používania všelijakých barličiek a podporných látok.

Všetko to vychádza z uvedomenia si správneho smeru – ako ti môžem pomôcť? – v  každej sekunde svojho života.

Akonáhle pokračujeme vo svojej praxi a naša pozornosť sa prehlbuje, z každodenného života sa stráca strach a neistota. Zdokonaľuje sa láska a súcit, naše pôvodné ja rastie a uvedomujeme si, že naším pôvodným stavom je byť prebudený. Sme súčasťou tohto vesmíru, vnímame a realizujeme potrebu bezprostredne reagovať na potreby tohto sveta: svojej partnerky či manžela, suseda, kolegu , priateľa či rodinného príslušníka. Vnímame úsilie druhých kráčať rovnakou cestou a pomáhame im toto úsilie realizovať. Lebo všetci sme už pôvodne Buddha.