Späť na breh

 

Old tree branch on sandy beach - Ao Railay West Beach Krabi Province Thailand

Naša myseľ stále niečo vytvára, a tak vstupujeme do oceánu utrpenia. Potom sa zasa chceme vrátiť na breh. Aj keď však máme dobrý smer, stále máme problém. Vytvárame „ja“ a ako dôsledok vnímame oceán ako utrpenie. V tomto „ja“-pohľade nemôžeme jasne vidieť a myslíme si, že breh je priďaleko. Vtedy nie je možné vidieť, že cesta z utrpenia je neďaleko. Nech vynaložíme akékoľvek úsilie, nemôžeme dosiahnuť na druhý breh. Len keď meč múdrosti pretne stenu ja-mne moje, plytčina sa jasne zjavuje. Toto „ja“ je vytvorené naším myslením. Preto len pretnite svoje myslenie a vráťte sa pred myslenie. Potom môžete jasne vidieť a kráčať cestou bódhisattvu na piesčinu, prekonávajúc oceán utrpenia.

koenjdpsn

Naša intuícia – Týždenný kúsok učenia

unnamed

Niektoré naše činy nie sú na očiach iných ľudí a majú následky, ktoré sa objavia až v budúcnosti. Vo vnútri však už vieme, čo robíme. Vedie nás naše skutočné ja, naša intuícia. Ak sme si vedomí tohto sprievodcu – sme s ním v kontakte a počúvame ho – nemal by byť žiadny problém s rozhodnutím sa, čo treba urobiť. Nemal by byť problém v rýchlom pochopení situácie, výbere správneho konania a udržaní tohto správneho konania z momentu na moment.

Ja An JDPSN

jaanjdpsn

Všetky veci sú vytvorené mysľou – Týždenný kúsok učenia

unnamed

Kedysi dávno v Kórei cestoval známy majster sútier Dae Oh Sunim do kláštora Hae In Sah na prednášku o Hua Yen sútre. Svoje týždenné učenie zakončil: „Po štyridsaťdeväť rokov Buddha učil iba jediné: ‚Všetky veci sú vytvorené mysľou samotnou.'“

Po prednáške boli mnohé otázky a odpovede. Potom sa jeden mladý zenový mních postavil a spýtal: „Povedal si, že veci sú vytvorené mysľou samotnou. Moja otázka je: ‚Odkiaľ príchadza táto myseľ?'“ Dae Oh Sunim bol úplne zarazený, neschopný odpovedať.

Vy rozumiete? Ak nie, choďte sa spýtať stromu. Ten vám odpovie.

Zenový majster Seung Sahn
(Komentár v knihe Celý svet je jeden kvet #26: Všetky veci sú vytvorené mysľou samotnou)

seungsahn

Kŕmenie vlkov – Týždenný kúsok učenia

vlci

Nedávno som počula príbeh o dvoch vlkoch, v ktorom starý otec učil svoje vnúčatá o živote. Povedal im: „Vo mne sa odohráva boj. Je to desivý boj dvoch vlkov. Jeden vlk vyjadruje strach, hnev, závisť, žiaľ, ľútosť, aroganciu, nenávisť a klamstvá. Druhý vlk vyjadruje radosť, mier, lásku, nádej, pokoru, láskavosť, priateľstvo, veľkodušnosť, vieru a pravdu. Vlci stále navzájom bojujú. Vnuci moji, tento boj prebieha aj vo vás. A nielen vo vás, ale v každom človeku.“

Deti o tom chvíľu premýšľali. Potom sa jedno z detí starého otca spýtalo: „Ktorý z vlkov vyhrá?“ Starý otec odpovedal: „Ten, ktorého budete kŕmiť.“

Ktorého vlka budete kŕmiť? Chápete, že máme možnosť výberu? Ak sa pripútavame k hnevu, ako sa ho môžeme zbaviť a namiesto toho kŕmiť vlka láskavosti a pochopenia?

Jediným spôsobom, ako si vybrať správne, je prísť na miesto pred hnevom a láskavosťou. V našej zenovej škole to miesto nazývame „pred myslením“. A potom sa vraciame k mysli tohto okamihu. Pamätajte si, že máte možnosť výberu, ktorého vlka nakŕmite. Keď naplno žijete v každom okamihu, vtedy sa obaja protikladní vlci strácajú. Keď všetko robíme na 100 %, protiklady sa strácajú. Potom sa naša správna situácia, správny vzťah a správne konanie vyjasnia. A vtedy naozaj vieme pomôcť tomuto svetu.

Myong Hae Sunim, JDPS
(z reči počas jej inka ceremónie)

mhsnjdps