Chcieť osvietenie

Ak chceš osvietenie, je veľmi ďaleko. Ak nechceš osvietenie, všetko, čo vidíš, počuješ ovoniavaš, je osvietením. Tak to všetko odlož – „Ja niečo chcem.“ Ak udržiavaš myseľ ja-mne-moje a robíš zen týmto spôsobom, ani za celé nekonečno nedosiahneš osvietenie. Ak necháš zmiznúť myseľ ja-mne-moje, potom už máš osvietenie. Dobre?

Len choď rovno – neviem. Nekontroluj svoju myseľ, nekontroluj svoje pocity, nekontroluj svoje pochopenie, nekontroluj vôbec nič. Len choď rovno – neviem.
10 000 rokov len skúšaj, skúšaj, skúšaj. Je to veľmi dôležité.

Zenový majster Seung Sahn

Pätnásťminutová prax – Týždenný kúsok učenia

Vari všetci máme problémy zahrnúť meditačnú prax do toku svojho každodenného života. Hovoríme: „Rád by som cvičil, ale nemám na to čas,“ a potom ideme riešiť svoje každodenné záležitosti.

unnamed

Niektorí ľudia majú nerealistické očakávania a myslia si, že ak nebudú cvičiť hodinu denne, potom by nemali cvičiť vôbec. Hodina je značný objem času, ale snáď si každý vieme nájsť pätnásť minút na každodennú prax. A to stačí.

Tu nájdete popis úplnej, pätnásťminutovej zenovej praxe, ktorá zahŕňa každý z piatich hlavných prvkov praxe:

Štyri veľké sľuby: tieto prastaré sľuby potvrdzujú náš smer – prebudiť sa a pomôcť všetkým bytostiam.
Poklony: vyrovnávajú váhy našej nahromadenej karmy.
Spevy: otvárajú srdce nášho prirodzeného súcitu.
Sedenie: meditácia v sede vyvíja odolnosť a stabilitu v našom živote
Čítanie: čítanie zenového učenia zostruje poznanie, pomocou ktorého môžeme správne konať.

Každý deň môžete robiť túto jednoduchú, pätnásťminútovú prax. Väčšina ľudí zisťuje, že najľahšie sa vykonáva hneď ráno. Nastavte si budík o dvadsať minút skôr, než zvyčajne. Vstaňte, ponaťahujte sa a na pár minút uvoľnite telo, potom začnite cvičiť. Opakujte to aj ďalší deň.

Štyri veľké sľuby (30 sekúnd)

Cítiacich bytostí je nespočetné množstvo, sľubujeme, že ich všetky zachránite.
Sebaklamy sú ustavičné, sľubujeme, že ich všetky prekonáme.
Učenia sú nekonečné, sľubujeme, že ich všetky spoznáme.
Buddhova cesta je nepochopiteľná, sľubujeme, že ju dosiahneme.

Poklony (1 minúta)

Začnite jednou poklonou v stoji: s rukami spojenými dlaňami na úrovni hrudníka (hapčang) nakloňte trup dopredu a potom sa vráťte do stoja s rukami v hapčangu. Potom urobte deväť plných poklôn: s rukami v hapčangu pokrčte kolená, telo nech klesne až do polohy, keď sedíe na pätách. Pokračujte ďalej, až kým sa ruky a hlava nedotknú podlahy. Keď klesáte, môžete sa podopierať rukami o zem. Potom zdvihnite hlavu, zdvíhajte sa pomocou rúk na kolená a vráťte sa do stoja. Počas poslednej (deviatej) poklony, keď je ešte hlava na zemi, zdvihnite sa do sedu s rukami v hapčangu, potom sa hlavou opäť dotknite zeme. Postavte sa. Na záver urobte poklonou v stoji.

Spevy (5 minút)

Seďte na svojej poduške a spievajte Sútru srdca (viď nižšie)

Meditácia v sede (10 minút)

Seďte pokojne 10 minút.

Čítanie (3 minúty) 

Čítajte krátku pasáž z Odklepávania popola na Buddhu, Zenového kompasu či inej knihy so zenovým učením.

Sútra srdca po slovensky

Mahá pradžňá páramita hridája sútra
Bódhisattva Avalókitéšvara,
hlboko praktizujúc pradžňá páramitu,
vníma prázdnotu všetkých piatich skándh
a prekonáva strach a všetko utrpenie.
Šáriputra,
forma sa nelíši od prázdnoty
a prázdnota od formy.
Forma je prázdnotou
a prázdnota je formou.
To platí aj pre pocity,
vnemy, podnety, vedomie.

Šáriputra,
všetky dharmy sú prázdnotou.
Nevznikajú ani nezanikajú,
nie sú čisté ani nečisté,
nerastú ani sa nezmenšujú.

Preto v prázdnote nie je forma, pocity,
vnemy, podnety ani vedomie.
Nie sú oči, uši, nos, jazyk, telo ani myseľ,
nie je farba, zvuk, vôňa, chuť, dotyk
ani objekt mysle,
nie je ríša zraku
a podobne až po žiadnu ríšu vedomia.

Nie je nevedomosť ani koniec nevedomosti
a podobne až po žiadnu starobu a smrť
a zánik týchto stavov.
Nie je utrpenie, jeho príčina,
ukončenie ani cesta, nie je poznanie
ani dosiahnutie, ani nič na dosahovanie.

Bódhisattva žije v pradžňá páramite,
myseľ mu už nie je žiadnou prekážkou
a bez prekážok mysle nie je strach.
Vzdialený mylným názorom
prebýva v nirváne.

Všetci Buddhovia troch svetov
žijúc v pradžňá páramite
dosahujú anuttara samjak sambódhi.

Preto vedz, že pradžňá páramita
je veľká transcendentálna mantra,
veľká jasná mantra,
najdokonalejšia mantra,
najvyššia mantra,
ktorá tíši všetko utrpenie,
pravdivá a bez chyby.

Hlásaj teda mantru pradžňá páramity,
hlásaj mantru, ktorá znie:

gaté gaté páragaté párasamgate bódhi sváhá
gaté gaté páragaté párasamgate bódhi sváhá
gaté gaté páragaté párasamgate bódhi sváhá

Na stránke The Kwan Um School of Zen môžete nájsť audio súbory pre tento spev, ktoré vám môžu pomôcť naučiť sa rytmus.

Barry Briggs JDPSN

barry

 

Záväzok voči dharme – Týždenný kúsok učenia

Učím zenových študentov na tejto hore už takmer 40 rokov. Veľa ľudí ma sem prichádza navštíviť a myslia si, že navštevujú zenového majstra, avšak vidia len moju telesnú podobu, dom, v ktorom prebýva moja skutočná podstata. Moju skutočnú podstatu však nevidia. To nie je problém. Ale znamená to,  že neuzreli ešte ani svoju vlastnú skutočnú podstatu.
Keďže nechápu svoju skutočnú podstatu, nemôžu chápať ani svojich rodičov, či súrodencov, ženu a deti, nikoho. Blúdia životom zbytočne ako blázni. Musíme skonštatovať, že tento svet je naozaj svetom temnoty. Študenti, ktorí prijímajú moje učenie, ho musia prijímať úprimne a oddane a nezabúdať na metódy, ktoré som používal. Koniec koncov, byť úprimný a oddaný znamená splácať svoj záväzok voči dharme, aby ste nemárnili čas svojej praxe, či netrpeli duševnou ujmou.
Zenový majster Man Gong
man-gong-sn
Učiteľ a študent

dssn_kongan-interview

Zenová tradícia je založená na odovzdaní mysle do mysle. Vzťah medzi študentom a učiteľom je teda podstatný.

Nedávno jeden zo študentov kritizoval učiteľa za odpoveď na jeho otázku, ktorú mu položil počas otázok a odpovedí v rámci reči dharmy. Študent spomínal, že svoju otázku mienil úprimne, otvorenie, avšak učiteľ odpovedal „od veci“ a zosmiešňujúco, takže celé obecenstvo sa úprimne a dlho smialo a zabávalo. Študent stráca dôveru v toho učiteľa a nechápe, prečo ho ostatní nasledujú, keď nezodpovedal jeho úprimne mienenú otázku, na ktorú mal študent už vybudovaný vlastný názor.

V našej Zenovej škole Kwan Um máme po celom svete nielen veľa študentov, ale aj učiteľov. Seung Sahn, Dae Soen Sa Nim, 78. patriarcha kórejského zenu, bol veľmi plodným zenovým učiteľom nášho moderného veku. Po jeho aktívnej činnosti má naša škola asi 20 zenových majstrov, ktorým bola odovzdaná dharma priamo ním alebo jeho nasledovníkmi a niekoľko desiatok majstrov dharmy – starších študentov, ktorým bolo udelené povolenie vyučovať kongany (jap. kóan).

Zen znamená byť nezávislý na Bohu, Buddhovi, učiteľovi či náboženstve. Zen znamená stať sa úplne nezávislým. Zen znamená veriť si na 100 %. Ale ak si neveríme na 100 %, niekedy nie je dobre držať sa svojich názorov a preto je lepšie dôverovať svojmu učiteľovi na 100 %. Ak ale nemáte učiteľa, musíte veriť Buddhovi na 100 %.

Veriť svojmu učiteľovi a byť závislý na ňom sú dve rozdielne veci. Veriť učiteľovi znamená, že neexistuje subjekt, neexistuje objekt, neexistujú protiklady. Vtedy môžeme veriť svojmu ja na 100 % a môžeme dôverovať akémukoľvek učiteľovi. Môžeme veriť svojim očiam, ušiam, nosu, jazyku, telu i mysli. Ak si ale závislý na svojom učiteľovi, vytvára sa subjekt a objekt: ja som tu, niekto je tam. A to nie je správne. Keď sme boli malí, boli sme závislí na mame. Keď mama odišla, len sme plakali, plakali a plakali. Keď sme dospeli, závislosť sa stratila a už sa vieme postarať sami o seba. Preto už nebuďme dieťa, staňme sa nezávislými. A nebuďme závislí na svojom učiteľovi, len mu na 100 % dôverujme. Všetko, čo hovorí si predsa môžeme overiť vo svojej vlastnej praxi, vo svojom vlastnom živote. Ak to funguje, prijmime to. Ak to nefunguje, konfrontujme svoju skúsenosť s jeho dosiahnutím – vyvolajme súboj dharmy – šancu na to máme počas každého konganového rozhovoru s ním, príp. počas reči dharmy.

Keď počúvame slová svojho učiteľa na reči dharmy alebo konganovom rozhovore, ako hovoria Chrámové pravidlá: vnímajme skutočný význam jeho slov. Nepripútavajme sa k jeho slovám či k vonkajšej stránke jeho prejavu. Ak sa zasekneme na niektorom z jeho výrokov, či sa pripútame k niektorému jeho slovu, vytvoríme subjekt a objekt – a máme problém. Učiteľ vždy ukazuje na pravdu, či fungovanie mysle v „priamom prenose“. Vnímajme teda jeho slová z nadhľadu a na 100 %. Vtedy môžeme preťať tok svojich myšlienok a názorov a vnímať a užívať si jednotu učiteľ-študent v prítomnosti.

Ľubor Košút
opát

lk_01