Každý v tomto svete hľadá vonkajšie šťastie, ale nik vnútorne nechápe svoje pravé ja . Každý hovorí, “Ja” — “Ja chcem toto, ja som taký…” Ale nik nechápe toto “ja.” Než si sa narodil, odkiaľ si prišiel? Keď zomrieš, kam pôjdeš? Ak sa úprimne spýtaš, “Čo som?” skôr či neskôr narazíš na stenu, na ktorej sa všetko myslenie pretína. Nazývame to “Neviem.”
Zen je udržiavaním tejto mysle “Neviem” vždy a všade.
Buddha učil, že utrpenie pochádza z mysle protikladov, z protikladného myslenia. Namiesto toho, aby sme boli spojení a vážili si prítomný okamih, fantazírujeme o rôznych veciach. Ale, pretože tu sedíme a nejaký čas už cvičíme, vieme, že tento druh myslenia vôbec nie je užitočný. Vieme to z vlastnej skúsenosti, nie zo slepej viery alebo počúvania niekoho iného, či čítania kníh.
Preto sa vraciame do tohto okamihu. Mohli by sme ho rozbiť, alebo ho opäť nastoliť, a potom začneme odznova. Toto je obvyklý proces. Uvedomíme si, že nie sme bdelí, že cestujeme časom a priestorom, ale potom začneme odznova. Opäť sme v spojení so svojím “neviem”, naším Veľkým ja, s našou mysľou pred myslením. A keď sme spojení, keď sme zjednotení so situáciou, potom máme dobrý pocit. Je to šťastný pocit, takže sme šťastní.
Ide o túto prax, len nasledovať učenie. Nemusíme byť pasívni, môžeme niečo urobiť, môžeme prevziať iniciatívu. Môžeme odraziť a aplikovať svoj tréning a svoje učenie do každodenného života.
Jeden samuraj raz navštívil Hakuina, hbitého a výbušného zenového majstra. „Povedz mi niečo o nebi a pekle,“ povedal samuraj. „Naozaj existujú?!
Hakuin sa pozrel na vojaka a spýtal sa ho: „Kto si?“
„Som samuraj,“ odpovedal pyšný vojak.
„Ha!“ zvolal Hakuin. „Prečo si myslíš, že by si mohol chápať také múdre veci?! Nevyzeráš ako samuraj. Vyzeráš ako žobrák. Odíď a nemárni môj čas hlúpymi otázkami,“ povedal Hakuin a zamával rukou, vyprevádzajúc samuraja.
Rozzúrený samuraj nedokázal zniesť Hakuinove urážky. Vytiahol meč, pripravený zabiť ho, keď v tom Hakuin pokojne vyriekol: „Toto je peklo.“
Vojak ustúpil. Tvár sa mu upokojila. Pokorený múdrosťou Hakuina odložil meč a hlboko sa uklonil zenovému majstrovi.
„A toto je nebo,“ povedal Hakuin, s rovnakým kľudom.
List od študenta
Ahoj Ken,
Ako sa máš? Mám otázku ohľadom videnia vlastnej karmy … Zaoberal som sa “len neviem”. Seung Sahn veľa hovorí o videní vlastnej karmy a následne schopnosti ju použiť pre pomoc ostatným. Taktiež som počúval Carlosov podcast na “Sit, Breathe, Bow” a on hovorí o tom istom. Vďaka tomu všetkému by som sa chcel presťahovať do zenového centra, aby som praktizoval, ale toto teraz nie je moja karma. Mojou karmou je byť otcom pre svoje deti. Mám pocit, že som vždy vedel, že byť otcom je moja karma. Ťahá ma to však oboma smermi. Ako uvidím svoju karmu, keď nie som členom praktizujúcej skupiny, ktorú pravidelne navštevujem?
O domácej úlohe zo zenového kompasu, ktorú si mi dal… neviem, čo robím, keď sa na to pozerám ako na maľbu. Prsty píšu na iPhone, e-mail je pohodlný spôsob, ako povedať
Taktiež odpoveď na domácu úlohu, čo to znamená, keď si Džódžu položí sandále na hlavu a odíde? Mám sandále na hlave. Zbohom Ken.
Odpovedá zenový master Džok Um (Ken Kessel)
Ďakujem, že mi píšeš. Práve sme sa vrátili domov, takže sa dostávam k tvojmu e-mailu.
V emaili máš zopár preklepov. Ako sa objavili? Čo s nimi môžeš robiť? Ak tomu rozumieš, chápeš svoju karmu. Nie je ničím špeciálnym, karma nie je nič skryté alebo tajuplné. A nie je to ani vec. Je to spôsob, akým hovoríme o svojich tendenciách, návykoch, charaktere, príbuznosti, myšlienkach, pocitoch, vzťahoch a činnostiach. Ako by sa mohla skrývať pred tvojím pohľadom? Nie je nutné ani nastavovať správne vonkajšie okolnosti, aby si videl videl svoju karmu. Želať si zvláštne okolnosti, ktoré ti pomôžu vidieť svoju karmu je druhom karmy, ktorú môžeš vidieť. Ak si chceš uctiť karmu svojho otca, tak sa nauč vidieť svetlo mysle svojho dieťaťa. To bude tvoj najlepší sprievodca. Sú to tvoje najbližšie bytosti. Preto máš najlepšiu príležitosť s nimi praktizovať. Nie sú súčasťou tvojej domácej sanghy?
Ak si si nie ste istý, ako sa pozerať na Zenový kompas, ako by si sa pozeral na obraz alebo krajinu, najskôr stráv týždeň pozeraním sa na obrazy a krajiny. Potom ľahšie pochopíš, čo to znamená. Už si veľmi dobrý v tom, ako sa pozerať na oceán, takže máš ďalej na čom pracovať.
Pokiaľ ide o Džódžua – prosím, daj si sandále dole z hlavy. Existuje miesto, kde sú užitočnejšie.
Maj sa,
Ken
Mávali sme odlišný preklad druhého veľkého sľubu: Túžby sú nevyhasnuteľné. Sľubujeme, že ich všetky vyhasíme.” Raz počas rozhovoru sa jeden študent spýtal zenového majstra Wu Kwanga:
Študent: Túžby sú nevyhasnuteľné. Čo to znamená?”
ZMWK: “Ja chcem!”
Študent: Ako ich potom všetky vyhasíš?”
ZMWK: “Ja chcem!”
Komentár: Ľudský život je: “Ja chcem!” Aj túžba zahasiť túžby je chcením alebo túžbou. V presnom slova zmysle túžba či záľuba nie je problém. Lipnutie a seba-stredná túžba je ozajstným jadrom problému. Prečo “ja chcem” a pre koho? Ako použijem energiu túžby, aby som sa dostal mimo ja, mne moje? Keď si hladný, najedz sa. Keď je niekto iný hladný, nakŕm ho.
Rozhovor so zenovým majstrom Wu Kwangom
Zenový majster Seung Sahn hovoril, že sú dva druhy náboženstva: náboženstvo „Ja niečo chcem“ a náboženstvo „Dávania“.
Náboženstvo „Ja niečo chcem“ znamená, že ľudia niečo chcú – zdravie, prosperitu, mier, šťastie, osvietenie, spásu, ísť do neba. Veľa chcenia.
Náboženstvo „Dávania“ znamená nemyslieť na „moju“ situáciu. Ako ti môžem pomôcť? V náboženstve „Dávania“ musíme odložiť svoj názor, svoje podmienky a svoju situáciu. Potom si môžete uvedomiť svoju pravú podstatu. Len dávate iným to, čo potrebujú. Len to robíte!
Toto je zenová prax. Potom, než vojdete do meditačnej miestnosti, už správne praktizujete.
Jedného dňa prišiel študent k zenovému majstrovi a vraví mu: “Moja meditácia je hrozná! Cítim sa zmätený, bolia ma nohy, niekedy dokonca zaspávam. Je to hrozné.”
Učiteľ mu odpovedal: “Nerob si starosti, to prejde.”
O týždeň neskôr sa študent vrátil ku svojmu učiteľovi a vraví mu: “Moja meditácia je úžasná! Cítim sa taký vedomý, pokojný, živý. Je to úžasné.”
Majster mu odpovedal: “Nerob si starosti, to prejde.”
Existuje taoistický príbeh o starom farmárovi, ktorý celý život pracoval na svojom políčku. Jedného dňa jeho kôň utiekol. Keď sa to jeho susedia dozvedeli, prišli ho navštíviť. “Aké nešťastie.” vraveli mu susedia. “Možno.” odpovedal farmár.
Ďalšie ráno sa kôň vrátil a spolu s ním aj tri divoké kone. “Aké úžasné” vykrikovali susedia. “Možno.” odpovedal starý muž.
Nasledujúci deň skúsil jeho syn osedlať jedného z divokých koní, avšak kôň ho zhodil a farmárov syn si zlomil nohu. Susedia opäť prišli ponúknuť svoju sústrasť nad jeho nešťastím. “Možno.” odpovedal farmár.
O deň neskôr prišli vojenskí dôstojníci do dediny naverbovať mladých mužov do armády. Keď videli zlomenú nohu farmárovho syna, nechali ho tak. Susedia gratulovali farmárovi, ako dobre všetko dopadlo. “Možno” povedal farmár.
Študent: Buddhizmus je Hinajana, Mahajana, Tibetský buddhizmus a Zen, ako viem, čo je najlepšie pre mňa?
Zenová majsterka: (Zdvíha pohár vody) Prosím ochutnaj. (Študent sa napije vody)
Zenová majsterka: Keď sa napiješ vody, ty sám budeš najlepšie vedieť, či je studená alebo teplá. (Študent vyzerá, že niečo dosiahol a pokračuje v jedení)
Keď študent začal jesť, zenová majsterka sa spýtala: Je to Hinajana, Mahajana, Tibetský buddhizmus alebo Zen? (Študent odpovedal úsmevom a pokračoval vo vychutnávaní si jedla)
Komentár:
Buddhizmus sa skladá z 84 000 učení. Všetky nám pomáhajú prebudiť sa z ilúzie.
Ak si však pripútaný len ku slovám, nemôžeš ochutnať pravdu.
Zen znamená uvedenie do praxe.
Neoddávajte sa prázdnym slovám.
V tomto živote máte voľbu, môžete sa stať expertom alebo môžete nevedieť a stať sa Buddhom. To nás opäť vedie k praxi. Nezáleží na tom, čo každý hovorí, a nezáleží na tom, ako sa dá všetko dobre vysvetliť, nakoniec je to na vás. Skvelé na Buddhovom učení je, že Buddha nás učil neprijímať niečo len preto, že to povedal nejaký múdry človek. Neakceptujte niečo len preto, že svätá kniha hovorí, že je to pravda, alebo pre tradíciu . Vy sami musíte objaviť pravdu. Každý má tú schopnosť.
Prišli ste na reč dharmy, ale nezáleží na tom, ako dobre sú veci vysvetlené a aké je to pre vás vyzývavé, to samo nemá silu zmeniť vám život. Je veľká priepasť medzi chápaním toho, čo bolo povedané, a skutočne byť schopný to urobiť. Preto je dôležité mať veľkú otázku. Ak sa o túto otázku staráte, potom môže rásť, rásť, rásť. Potom jedného dňa vykvitne kvet. Potom môžete povedať (tľapnúc sa po kolenách): “Ahha.” Toto “Ahha” nie je Buddhovo, nie je zenového majstra Seung Sahna, zenového majstra Wu Bonga, celé je vaše. Takže každý na to musí prísť, pretože tento svet vás potrebuje.
