Novoročný príhovor sanghe

Milí priatelia v dharme,
Ďakujem za Vaše úsilie a aktivity v končiacom sa roku 2019.

Máme za sebou rok zenových udalostí, na ktorých ste mnohí prejavili veľké úsilie a bódhisattvovskú pomoc.

Privítali sme nové členky a členov sanghy, rozdávajúce okolo seba úsmev a pohodu.

Naše ústrania v krásnom prostredí Surya centra sú skvele organizované. Zažívame na nich energiu dharmy, ktorú môžeme ďalej rozdávať „na trhovisku“ – vo svojom reálnom živote. Prispievame svojimi skúsenosťami a radami, do praxe našej európskej i celosvetovej školy. Naše ústrania sú populárne a vyhľadávané.

Chcem Vám popriať všetko najlepšie do nového roku. Využime skúsenosti, ktoré sme nadobudli počas praxe, v našom osobnom i pracovnom živote. V našej telocvični dharmy získavame skutočný vhľad od pravdy, ktorý si prenesme do budúceho roka, do každého okamihu, keď budeme čeliť ďalším výzvam.

Verím, že sa budeme čo najčastejšie stretávať v reálnom živote i na zenovej praxi, nech to bude kdekoľvek na tomto svete. Veď celý svet je jeden kvet.

Ľubor Košút
opát Bratislavského zenového centra

Tento obrázok nemá vyplnený ALT popisok, jeho názov je e59ab60c-3eec-4e52-9e8a-9129104a5ee6.png

Dobrá situácia alebo zlá situácia?

Existuje taoistický príbeh o starom farmárovi, ktorý celý život pracoval na svojom políčku. Jedného dňa jeho kôň utiekol. Keď sa to jeho susedia dozvedeli, prišli ho navštíviť. “Aké neštastie.” vraveli mu susedia. “Možno.” odpovedal farmár.

Ďalšie ráno sa kôň vrátil a spolu s ním aj tri divoké kone. “Aké úžasné” vykrikovali susedia. “Možno.” odpovedal starý muž.

Nasledujúci deň skúsil jeho syn osedlať jedného z divokých koní, avšak kôň ho zhodil a farmárov syn si zlomil nohu. Susedia opäť prišli ponúknuť svoju sústrasť nad jeho neštastím. “Možno.” odpovedal farmár.

O deň neskôr prišli vojenskí dôstojníci do dediny naverbovať mladých mužov do armády.Keď videli zlomenú nohu farmárovho syna, nechali ho tak. Susedia gratulovali farmárovi, ako dobre všetko dopadlo. “Možno” povedal farmár.

Zenová meditácia

Zenová meditácia sa zaoberá zdokonaľovaním praktizovania prítomnej sústredenosti a skúmaním seba samého pýtaním sa: „Čo som?” Spočiatku to robíme tak, že si každý deň vyhradíme nejaký čas na tiché sedenie a pokúšame sa o to, aby sme zostali prítomní a skúmali podstatu svojho ja. Zenová meditácia sa však neobmedzuje iba na formálnu prax v sede. Máme šancu rozvíjať postoj prítomnej sústredenosti a seba-skúmania vo všetkých činnostiach svojho každodenného života. Nakoniec, všetko je zen, dokonca aj zen počas riadenia vozidla, zen počas jedenia a zen počas práce.

Zenový majster Wu Kwang

Praktizovanie služby

Toto je naša prax. Nie je to žiaden veľkolepý, rozšírený záväzok k vesmíru.
Nie je to nádej v lepšiu budúcnosť. Nie je to želanie, aby veci boli opäť
ako v minulosti. Deje sa len v tomto okamihu, reagujúc spontánne: ako môže
každý z nás poslúžiť ostatným?

Zenový majster Bon Haeng

Spoločná prax

Keď spolu cvičíme, učíme sa navzájom. Individuálna prax je dôležitá, ale keď cvičíme len samy, je náročné vidieť svoje obmedzenia a karmu, karmu našej mysle. Sanga je ako zrkadlo, v ktorom môžete ľahko vidieť svoje obmedzenia, možnosti svojho konania a názorov.

Spoločné konanie je ako vlna, ktorá vás odnáša a vy nedokážete odolávať. Vaše malé ja, vaše ego je príliš slabé, aby vlne odolalo. Táto vlna spoločného konania je vlnou vášho pravého ja. Meno pre to je: “Len to urob!”

Zenový majster Joeng Hye

Kongan a každodenný život

Akákoľvek formálna prax je jednoduchou situáciou, v ktorej je ľahké preťať myslenie. Akonáhle robíme formálnu prax, začne ovplyvňovať náš každodenný život. Každý okamih nášho života môžeme chápať ako kongan.

Keď sme schopní preniknúť do jednoduchých situácií konganov bez zmätku, spôsobeného našou logickou mysľou, naša intuícia začína rásť. Nakoniec vyrastie tak, že keď je konfrontovaná s komplexnou situáciou nášho života, automaticky sa objaví správna odpoveď.

Zenový majster Wu Bong

Veriť vo svoje skutočné ja

Najlepšia vec, ktorú môže učiteľ odovzdať žiakovi, je viera v samého seba. Ľudia si prichádzali vypočuť slová zenového majstra Seung Sahna, a to čo dostali bolo, že sa nemajú pripútavať k jeho slovám. A získali od neho neuveriteľnú energiu, sústredenosť, jasnosť a uvedomenie si, že to tiež môžu mať, že to už vlastne majú. Toto je to najlepšie, čo môže učiteľ študentovi odovzdať.

Študent nemá veriť učiteľovi, ako nejakej vonkajšej autorite, ale má si uvedomiť, že to, čo má učiteľ, má i on sám. Je to vaše. Nemusíte nikam ísť, aby ste to získali. A tak moja úloha, úloha učiteľky, je povzbudzovať ľudí k praxi, povzbudzovať ich, aby to našli sami, povzbudzovať ich, aby si verili. To je moja úloha.

A aby uverili vo svoje pravé ja. Nie v tom zmysle, že “Ja som ten najväčší,” alebo “Ja som najlepší”. Nie tento druh viery v seba samého. Skôr veriť vo svoje pravé ja, ktoré vám nepatrí. Je oveľa väčšie ako vy. Uverte tomu, a potom všetko, čo budete robiť, bude z tohto vychádzať. Nie vždy sa to, samozrejme, deje, platí to pre zenového majstra Seung Sahna, a dokonca aj pre Buddhu. Pokiaľ však z tohto centra vychádza maximum toho, čo robíme, vychádza to z tohto centra, ktoré nevlastníme. Nie je naše. Ale je úplne naše.

 

Zenová majsterka Bon Hae
Seeing the Person in Front of You
Primary Point Summer 2019, Volume 36, Number 2

Stredná cesta

V tomto svete a vo svojom živote zažívame mnoho dualít: negatívne a pozitívne, dobré a zlé. Keď počujeme niečo negatívne, pravdepodobne sa cítime zle. V tej chvíli náš život nie je na strednej ceste. Zen nás učí, ako sa z duality dostať von, oslobodiť sa od dobrého a zlého, od svojich emócií. Vedie nás späť na strednú cestu.

Keď počúvame reč druhých, len odrážajme. Znamená to prijať skutočnosť. Soľ je slaná, cukor je sladký. To je pravda. Keď niekto hovorí niečo, čo vás dráždi, možno by ste ho mohli pozvať na šálku čaju. Vo svojom živote to musíte neustále opakovať, až kým nás nič neobťažuje. Vtedy sa stávate slobodnými. V tom okamihu ste majstrom.

Zenová majsterka Dae Kwan

Jasný smer bez obmedzení

Chcel by som vám porozprávať jednu krásnu príhodu. Stala sa na jednej paralympiáde počas súťaže v behu. Na štarte stáli ľudia s rôznym mentálnym postihnutím. Keď zaznel výstrel, všetci začali bežať. Zrazu jeden chlapec spadol a rozplakal sa. Všetci bežci zastali, vrátili sa, pomohli mu vstať a potom spolu dobehli do cieľa.

Hlúpa myseľ, povedalo by sa. Ale veľmi sa podobá sľubu bódhisattvu. Kým všetky bytosti nedosiahnu osvietenie, dovtedy budeme praktizovať. Možno bude nutné stále sa vracať pre tých čo spadnú a prestanú praktizovať, budeme ich musieť dvíhať, pomáhať im až kým všetky cítiace bytosti dosiahnu osvietenie.

No netreba sa držať ani toho. Je potrebné udržiavať hlúpu a hladnú myseľ. A táto naša hlúpa a hladná myseľ nám ukáže jasný smer, bez obmedzení.

Oleg Šuk JDPSN

Naša pôvodná žiarivá podstata

Buddhova veľká otázka bola odlišným druhom sledovania. Bola sledovaním utrpenia k jeho zdroju, ale bola aj momentom uvedomenia si svetla, čistého svetla rannej hviezdy, ktoré mu otvorilo myseľ a umožnilo mu uvidieť, že zdroj utrpenia je v tom, že sme stratili kontakt s našou pôvodnou žiarivou podstatou, že sme akosi pozabudli, že naša podstata je už dokonalá. Čím hlbšie ideme v našej praxi, tým jasnejšie rozoznáme pravdu o našej vlastnej podstate a potrebu pokračovať v praxi s cieľom zachovať a ďalej prehlbovať túto realizáciu a udržiavať si žiarivú myseľ. Buddha bol vonku, sediac pod stromom, keď uvidel hviezdu a všetka podstata sa vyjasnila.

Zenový majster Hae Kwang