Silné sedenie

Silné sedenie znamená nekontrolovať svoju myseľ a pocity. Každý má občas počas sedenia mnoho myšlienok a pocitov. To je správne. Neboj sa. Ale mnoho ľudí sa kontroluje: „Nerobím to dobre. Čo si o mne pomyslia druhí ľudia? Stále myslím. Ako pretnem všetko myslenie? Ako len ideš priamo? Ako to všetko odložiť?“, atď. To znamená byť pripútaný k mysleniu. Myslenie samo nie je zlé ani dobré. Len nebuď k nemu pripútaný. O nič sa nestaraj. Myslenie je myslenie. Pocit je pocit. Len choď priamo – neviem. To je silné sedenie.

Zenový majster Seung Sahn

Pravý učiteľ

Hovoríme, že pravý učiteľ je vždy pred nami. To v skutočnosti znamená, že pravý študent je vždy v nás. Tí dvaja nikdy nie sú oddelení. Kde je pravý študent práve teraz, v tomto okamihu? Kde je? Nezáleží na tom, ako rýchlo sa mu snažíme utiecť alebo ho zakryť, on sa vždy objaví. Keď sme konfrontovaní so situáciou, ktorá nami pohne – deje sa to naozaj rýchle – už je tu. Pomáha nám dívať sa čerstvým pohľadom, objavovať, otvárať sa, učiť sa a žiť.
Dúfam, že všetci budeme len udržiavať pravého študenta, nachádzať z okamihu na okamih pravého učiteľa a že pomôžeme tomuto svetu.

Knud Rosenmayr, JDPSN
Letting Go of the Coin
Primary Point Spring 2019, Volume 36, Number 1

Všetko sa stáva Buddhom

Sedíme, pozeráme sa, vnímame, ako myšlienky prichádzajú, odchádzajú, prichádzajú, odchádzajú. Robíme vlastne len toto. Našou úlohou počas sedenia je sedieť a pozerať, ako myšlienky prichádzajú. A odchádzajú. A nedotýkajte sa toho. Potom myšlienka sama je Buddhom.

Neexistuje dobré myslenie a zlé myslenie. Existujú myšlienky. Nevítame ich, ale ani neodmietame. A tak sedíme, vystretí ale uvoľnení. Len prirodzene a uvoľnene sledujeme, nič nemanipulujeme. Ale myslenie, zvuky, ktoré vnímame, nie sú až také dôležité. Naša myseľ len odráža tie veci, ako prichádzajú a odchádzajú.

Jedna vec je dôležitá: ostávame pozorní, pozorujeme, čo prichádza, čo vzniká. A nechávame, nech to samé odchádza. Toto prebúdzanie sa z okamihu na okamih je veľmi dôležité. Takto dokážeme byť pánmi svojho domu. Nenechávame sa ovládať druhými, ani vlastnou mysľou.

Nemusíme teda stále hovoriť: „Ako ti pomôžem?“ To všetko je blbosť. Je to len reč. Ak sa z okamihu na okamih prebúdzame a uvedomujeme si, čo prichádza, už to je veľká pomoc. Preto len dúfam, že z okamihu na okamih budeme udržiavať čistú myseľ, zachránime od utrpenia najskôr seba a zároveň aj ostatných.

Zenová majsterka Gu Ja
Z Primary Point Spring 2019, Volume 36, Number 1