Jasný smer bez obmedzení

Chcel by som vám porozprávať jednu krásnu príhodu. Stala sa na jednej paralympiáde počas súťaže v behu. Na štarte stáli ľudia s rôznym mentálnym postihnutím. Keď zaznel výstrel, všetci začali bežať. Zrazu jeden chlapec spadol a rozplakal sa. Všetci bežci zastali, vrátili sa, pomohli mu vstať a potom spolu dobehli do cieľa.

Hlúpa myseľ, povedalo by sa. Ale veľmi sa podobá sľubu bódhisattvu. Kým všetky bytosti nedosiahnu osvietenie, dovtedy budeme praktizovať. Možno bude nutné stále sa vracať pre tých čo spadnú a prestanú praktizovať, budeme ich musieť dvíhať, pomáhať im až kým všetky cítiace bytosti dosiahnu osvietenie.

No netreba sa držať ani toho. Je potrebné udržiavať hlúpu a hladnú myseľ. A táto naša hlúpa a hladná myseľ nám ukáže jasný smer, bez obmedzení.

Oleg Šuk JDPSN

Naša pôvodná žiarivá podstata

Buddhova veľká otázka bola odlišným druhom sledovania. Bola sledovaním utrpenia k jeho zdroju, ale bola aj momentom uvedomenia si svetla, čistého svetla rannej hviezdy, ktoré mu otvorilo myseľ a umožnilo mu uvidieť, že zdroj utrpenia je v tom, že sme stratili kontakt s našou pôvodnou žiarivou podstatou, že sme akosi pozabudli, že naša podstata je už dokonalá. Čím hlbšie ideme v našej praxi, tým jasnejšie rozoznáme pravdu o našej vlastnej podstate a potrebu pokračovať v praxi s cieľom zachovať a ďalej prehlbovať túto realizáciu a udržiavať si žiarivú myseľ. Buddha bol vonku, sediac pod stromom, keď uvidel hviezdu a všetka podstata sa vyjasnila.

Zenový majster Hae Kwang