Začiatok konca utrpenia
To je veľká otázka: Kto sme, než sme vytvorili všetko ostatné? Poznáte ten monológ v našej hlave, ktorý stále prehrávame. Neustále ho upravujeme, prepisujeme, tvoríme príbeh o tom, kto sme. Ale keď sa pokúšame dostať do bodu, kde uvidíme, kto sme predtým, než ten príbeh začne, to znamená, že vidíme našu pravú podstatu, Buddhovu podstatu. A to je začiatok konca utrpenia.
Na začiatku som povedal, že Buddha to pochopil, ale aj tak neprestal praktizovať. Možno niečo veľmi silno a jasne uvidíte a poviete si: „Ach, teraz som osvietený.“ Možno áno, možno nie. A potom si môžete myslieť, že sa už nemusíte snažiť. Ale tak to nefunguje. Ak prestanete praktizovať, z toho zážitku sa stane len spomienka. A nie len obyčajná spomienka, ale prekážka, ktorej sa budete silno držať.
Každú skúsenosť preto prijímajte s postojom „Neviem.“ Vždy sa vráťte k tomuto „Neviem“ (udrie rukou o podlahu). Buďte spokojní so zotrvaním v tajuplnosti.
