Čeliť katastrofe – Týždenný kúsok učenia

Jedného popoludnia prišiel študent do zenového centra, v ktorom sa stretol so zenovou majsterkou Dae Kwan. Rozprávali sa o nedávnej katastrofe v Japonsku.

Študent: Šifu, ľudia majú veľa názorov na katastrofu v Japonsku. Ja som smutný a nahnevaný, lebo v týchto ťažkých časoch si niektorí myslia, že „Japonci si zaslúžia katastrofu kvôli svojej brutalite v čase Druhej svetovej vojny a nemáme im pomáhať.“

Zenová majsterka Dae Kwan: Každý má na všetko svoj vlastný názor. Ako keď nakupuješ. Rozličné obchody a značky propagujú svoje vlastné výrobky. Ty si kúpiš to, čo ti padne a ignoruješ, čo nepotrebuješ. Názory druhých ľudí sú rovnaké. Vypočujeme si ich, potom je našou prácou odložiť to, čo pre nás nemá význam.

Jeden študent sa raz spýtal zenového majstra Seung Sahna: „Niekto prorokoval, že v San Franciscu bude zemetrasenie. Kam mám uniknúť?” Zenový majster odpovedal: „Musíš obetovať svoj život a smrť a pomáhať ostatným.” Pri inej príležitosti sa ho niekto spýtal: „Po katastrofe majú dvaja ľudia hlad, avšak nemajú čo jesť. Čo majú urobiť?“ Zenový majster Seung Sahn povedal: „Ak ostala jedna miska ryže, každý nech zje jednu polovicu. Ak ostal len jeden kus chleba, každý nech si zoberie polovicu. Nech si každý z nich zoberie rovnaký podiel a potom spolu zomrú.”

V Japonsku obete čelili jednej katastrofe za druhou: zemetrasenie, cunami, únik jadrového žiarenia a sneh, pričom utrpenie stále narastalo. V takých časoch je veľmi dôležité, ako sa so správnym názorom pozeráme na tie veci, čo sa dejú pred nami. Ak máme energiu z praxe, môžeme premeniť emócie hnevu, strachu, bezmocnosti a našu rozlišujúcu myseľ na pozitívne emócie a správne konanie. Potom v kritickom okamihu si môžeme uchovať silné centrum, pomôcť jeden druhému a podeliť sa o to, čo máme. Potom môžeme pripustiť, že aj keď máme zomrieť, zomrieme spoločne.

Zenový majster Seung Sahn vždy varoval svojich študentov, že tento svet je ako hnilé ovocie. Našou praxou je hľadať vo vnútri semienko – našu pravú podstatu V tomto hnilom svete musíme nájsť, čo nie je hnilé. V skutočnosti najzničujúcejšou nukleárnou bombou je myseľ mám rád a nemám rád a tí vodiči zo zadného sedadla: klam, sebeckosť, chtivosť, pýcha, atď. ktoré neustále vyrušujú vodiča, ktorým je naše pravé ja.

Vesmír teraz bije na poplach, varuje nás, aby sme hľadali semienko vo svojom vnútri. Nielenže máme pomáhať svojim rodine a priateľom, ale musíme tiež pomáhať tomuto svetu.

 

Z článku Nájdenie jednej veci
Časopis Primary Point: Jeseň 2016