Prečo “ja chcem” a pre koho?

 

Mávali sme odlišný preklad druhého veľkého sľubu: Túžby sú nevyhasnuteľné. Sľubujeme, že ich všetky vyhasíme.” Raz počas rozhovoru sa jeden študent spýtal zenového majstra Wu Kwanga:

Študent: Túžby sú nevyhasnuteľné. Čo to znamená?”
ZMWK: “Ja chcem!”
Študent: Ako ich potom všetky vyhasíš?”
ZMWK: “Ja chcem!”

Komentár: Ľudský život je: “Ja chcem!” Aj túžba zahasiť túžby je chcením alebo túžbou. V presnom slova zmysle túžba či záľuba nie je problém. Lipnutie a seba-stredná túžba je ozajstným jadrom problému. Prečo “ja chcem” a pre koho? Ako použijem energiu túžby, aby som sa dostal mimo ja, mne moje? Keď si hladný, najedz sa. Keď je niekto iný hladný, nakŕm ho.

Rozhovor so zenovým majstrom Wu Kwangom

Dva druhy náboženstva

Zenový majster Seung Sahn hovoril, že sú dva druhy náboženstva: náboženstvo „Ja niečo chcem“ a náboženstvo „Dávania“.

Náboženstvo „Ja niečo chcem“ znamená, že ľudia niečo chcú – zdravie, prosperitu, mier, šťastie, osvietenie, spásu, ísť do neba. Veľa chcenia.

Náboženstvo „Dávania“ znamená nemyslieť na „moju“ situáciu. Ako ti môžem pomôcť? V náboženstve „Dávania“ musíme odložiť svoj názor, svoje podmienky a svoju situáciu. Potom si môžete uvedomiť svoju pravú podstatu. Len dávate iným to, čo potrebujú. Len to robíte!

Toto je zenová prax. Potom, než vojdete do meditačnej miestnosti, už správne praktizujete.

 

Zenový majster Dae Bong

Šťastie alebo nešťastie?

Existuje taoistický príbeh o starom farmárovi, ktorý celý život pracoval na svojom políčku. Jedného dňa jeho kôň utiekol. Keď sa to jeho susedia dozvedeli, prišli ho navštíviť. “Aké nešťastie.” vraveli mu susedia. “Možno.” odpovedal farmár.

Ďalšie ráno sa kôň vrátil a spolu s ním aj tri divoké kone. “Aké úžasné” vykrikovali susedia. “Možno.” odpovedal starý muž.

Nasledujúci deň skúsil jeho syn osedlať jedného z divokých koní, avšak kôň ho zhodil a farmárov syn si zlomil nohu. Susedia opäť prišli ponúknuť svoju sústrasť nad jeho nešťastím. “Možno.” odpovedal farmár.

O deň neskôr prišli vojenskí dôstojníci do dediny naverbovať mladých mužov do armády. Keď videli zlomenú nohu farmárovho syna, nechali ho tak. Susedia gratulovali farmárovi, ako dobre všetko dopadlo. “Možno” povedal farmár.

Ktorý štýl buddhizmu je najlepší?

Študent: Buddhizmus je Hinajana, Mahajana, Tibetský buddhizmus a Zen, ako viem, čo je najlepšie pre mňa?
Zenová majsterka: (Zdvíha pohár vody) Prosím ochutnaj. (Študent sa napije vody)
Zenová majsterka: Keď sa napiješ vody, ty sám budeš najlepšie vedieť, či je studená alebo teplá. (Študent vyzerá, že niečo dosiahol a pokračuje v jedení)
Keď študent začal jesť, zenová majsterka sa spýtala: Je to Hinajana, Mahajana, Tibetský buddhizmus alebo Zen? (Študent odpovedal úsmevom a pokračoval vo vychutnávaní si jedla)

Komentár:
Buddhizmus sa skladá z 84 000 učení. Všetky nám pomáhajú prebudiť sa z ilúzie.
Ak si však pripútaný len ku slovám, nemôžeš ochutnať pravdu.
Zen znamená uvedenie do praxe.
Neoddávajte sa prázdnym slovám.

Zenová majsterka Dae Kwan

Nevedieť je Buddha

V tomto živote máte voľbu, môžete sa stať expertom alebo môžete nevedieť a stať sa Buddhom. To nás opäť vedie k praxi. Nezáleží na tom, čo každý hovorí, a nezáleží na tom, ako sa dá všetko dobre vysvetliť, nakoniec je to na vás. Skvelé na Buddhovom učení je, že Buddha nás učil neprijímať niečo len preto, že to povedal nejaký múdry človek. Neakceptujte niečo len preto, že svätá kniha hovorí, že je to pravda, alebo pre tradíciu . Vy sami musíte objaviť pravdu. Každý má tú schopnosť.

Prišli ste na reč dharmy, ale nezáleží na tom, ako dobre sú veci vysvetlené a aké je to pre vás vyzývavé, to samo nemá silu zmeniť vám život. Je veľká priepasť medzi chápaním toho, čo bolo povedané, a skutočne byť schopný to urobiť. Preto je dôležité mať veľkú otázku. Ak sa o túto otázku staráte, potom môže rásť, rásť, rásť. Potom jedného dňa vykvitne kvet. Potom môžete povedať (tľapnúc sa po kolenách): “Ahha.” Toto “Ahha” nie je Buddhovo, nie je zenového majstra Seung Sahna, zenového majstra Wu Bonga, celé je vaše. Takže každý na to musí prísť, pretože tento svet vás potrebuje.

 

Zenový majster Wu Bong

Skutočný praktizujúci

Jeden kórejský mních spomínal počas reči dharmy v zenovom centre v New Yorku, že Vipassana sa stáva v Kórei čoraz viac populárnou. Zároveň je zen kritizovaný.

Mních: Zenová majsterka Dae Kwan, predtým si cvičila v Thajsku. Ako to vidíš ty?

Zenová majsterka Dae Kwan: Skutoční praktizujúci nikdy nekritizujú iné tradície. Ľudia, ktorí necvičia v ich mysliach vidia len rozdielnosti. Metódy sú ako ukazovanie prstom na našu pôvodnú myseľ, to je všetko.

Mních: Tak prečo bojujú?

Zenová majsterka: Pretože oni necvičia!

Celé zhromaždenie sa rozosmialo.

Komentár: Po tom ako som začala so zenovou tradíciou, zenový majster Seung Sahn chcel navštíviť môjho učiteľa Phra Ajahn Pongsak v Chiangmai v Thajsku. Keď sa stretli, navzájom sa uklonili, ako keby sa stretávali dobrí priatelia. Phra Ajahn povedal zenovému majstrovi: “Ak by som bol mladší, tiež by som sa chcel učiť a cvičiť zen. Som veľmi šťastný, že Sudharma* cvičí pod Vašim vedením.” Keď sme sa presunuli do bungalovu, zenový majster Seung Sahn sa spýtal, “Toto miesto je veľmi pekné, ale prečo tu nie je elektrina?” Potom som mu ja, skutočná praktizujúca, povedala, že tento les je ďaleko od dediny, že je v džungli a chceli sme ho preto udržať v prirodzenom stave bez elektriny. Zenový majster nevyzeral byť potešený mojou odpoveďou. Keď sme sa usadili, zenový majster Seung Sahn šiel opäť za Phra Ajahnom, stretli sa vonku pred Phra Ajahnovou chatkou. Zenový majster sa spýtal, “Môžem vidieť vašu chatku?” Potom šiel do vnútra. Po chvíli vyšiel von a povedal, “V tvojej chatke nič nie je. Si skutočným mníchom. Tvoja dharma je vysokej úrovne, moja je nízkej. To je veľmi dobré nemať žiadnu elektrinu.” Každý sa smial.

Títo dvaja veľkí učitelia praktizujú Buddhovu cestu. Vidia na sebe len to pekné a navzájom sa rešpektujú. Toto je pre nás skutočným príkladom. Buddha použil rôzne prostriedky len aby nám pomohol sa oslobodiť od utrpenia a prebudiť sa do veľkej lásky a múdrosti, aby sme si skôr navzájom pomáhali ako sa hádali a bojovali so sebou.

*meno zenovej majsterky Dae Kwan keď praktizovala pod vedením učiteľa Phra Ajahn Pongsak v Thajsku

Z vydania Primary point leto 2018, Volume 35, Number 2

Smer poklôn

Veľmi dôležitý je smer poklôn. Chcem odložiť svoje malé ja, vidieť svoju pravú podstatu a pomáhať všetkým bytostiam. Akékoľvek cvičenie pomôže spojiť telo a myseľ, ale pri obvyklom cvičení nie je smer jasný. Niekedy cvičíme pre svoje zdravie, pre dobrý výzor, niekedy kvôli výhre v súťaži. Ale v budhizme je smer vždy rovnaký – ako vnímať svoje pravú podstatu a zachrániť všetky bytosti od utrpenia.

Naše klaňanie odstraňuje karmickú myseľ, mysliacu myseľ a veľmi jasne nás vracia do tohto okamihu, k túžbe objaviť svoju pravú podstatu a zachrániť všetky bytosti od utrpenia. Preto je prax poklôn taká dôležitá. Ak má niekto veľa hnevu, veľa túžob, alebo lenivú myseľ, potom nech robí každý deň 300 poklôn, 500 alebo aj 1000 poklôn. Potom jeho centrum veľmi zosilnie, môže ovládať svoju karmu, odstrániť ju a vyjasniť sa. Pomáha to praktizujúcim i tomuto svetu.

Zenový majster Dae Bong

Myslenie samotné je Buddha

Keď sme naozaj zmätení, keď nevieme, kedy toto „neviem“ úplne dosahujeme, potom všetko, čo počujeme, čo vidíme, čoho sa dotýkame, všetko sa stáva Buddhom. Všetko je také, aké je. Niet čo dodať, niet čo zobrať. Všetko je v poriadku. Preto sedíme. Sedíme, pozeráme sa, vnímame, ako myšlienky prichádzajú, odchádzajú, prichádzajú, odchádzajú. Toto v skutočnosti naozaj robíme. Našou prácou počas sedenia je sedieť a sledovať, ako myšlienky prichádzajú a odchádzajú. A nedotýkajme sa toho. Potom myslenie samotné je Buddhom.

 

Zenová majsterka Gu Ja

Veľké utrpenie pomáha tomuto svetu

Zenový majster Seung Sahn často vravieval: „Ak je smer tvojho života jasný, potom je celý tvoj život jasný. Ak tvoj smer nie je jasný, potom máš v živote len problémy.“

Dôvod toho, že cvičíme zen, je úplne pochopiť seba samého, dosiahnuť svoju pôvodnú podstatu a zachrániť všetky bytosti od utrpenia. Toto je náš smer – pôvodná práca všetkých ľudských bytostí. Nie je v tom žiadne „ja-mne-moje“. Ak budeme mať „ja-mne-moje“, zaručujem vám, že dosiahneme utrpenie.

Raz prišiel za zenovým majstrom Seung Sahnom jeden mních a povedal, že už nechce byť mníchom, pretože mníšsky život je živé peklo. Zenový majster Seung Sahn mu odpovedal: „Ak je tvoj život jasný, ani život v pekle nie je problém.“ To znamená, že ak chcete pomôcť tomuto svetu, potom ani utrpenie nemôže byť prekážkou. Najdôležitejší je smer. Ak je váš smer jasný, potom sa utrpenie, ktoré prežívate, stáva „Veľkým utrpením“ a pomáha celému tomuto svetu. Takže, čo chcete?

Zenový majster Dae Kwang

Zdroj pripútania

Musíte objaviť zdroj pripútania. Ako sa zjavuje? Ako sa zjavuje pripútanie? Čo je prvé? Uf! Niečo sa vám zjaví v mysli, a potom uf! Tá vec sa jej zmocní. Je to ako impulz. Preto máme meditáciu, ktorá je laboratóriom mysle. Keď praktizujete, stanú sa dve veci. Začnete jasne vidieť svoju karmu. Získavate vhľad do návykov svojej mysle. Súčasne sa však začína zjavovať viacej priestoru, pretože sa vaše neviem rozpína. OK? Nakoniec začnete veľmi jasne vnímať, že návyky sú len ako oblaky na oblohe. Tak funguje meditácie. Na to slúži náš výcvik. Len praktizujte a prax vám potom ukáže cestu.

Zenový majster Joeng Hye