Týždenný kúsok učenia Zenovej školy Kwan Um

Nemám rád kongany

/in /by

Študent: Nemám rád kongany. Preto len zriedka chodím na rozhovory. Môžeš sa k tomu vyjadriť?

Zenový masjter Wu Bong: Iste. Nemáš rád kongany, preto musíš zomrieť.

Študent: Hmmm? Nerozumiem.

ZMWB: Kongan nie je nič špeciálne. Aj každá tvoja každodenná situácia je konganom. Ak nemáš rád kongany, nemáš rád život. To znamená, že musíš umrieť. Toto chceš?

Študent: (smiech) Nie. Ešte by som chcel chvíľu žiť.

ZMWB: Dobre. Potom odlož mám rád a nemám rád. Keď sa objaví kongan, potom len reaguj. Ak sa neobjaví správna odpoveď, vráť sa k „neviem.“ Tvoj každodenný život je taký istý. Ak ti akákoľvek situácia nie je jasná, vráť sa k „neviem.“

Študent: Rozumiem. Veľmi pekne ďakujem.

Zenový majster Wu Bong

Krajina blaženosti

/in /by

Máme štyri veľké sľuby a chcem hovoriť o tom druhom: „Sebaklamy sú ustavičné; sľubujeme, že ich všetky prekonáme.“ Pôvodne bol tento vesmír prázdny. Potom sa niečo objavilo. To, čo sa objavilo, je klam. Ak prerušíme svoju pripútanosť k tomuto klamu, potom život môže byť blaženosťou. Ježiš povedal: “Kráľovstvo nebeské je vnútri.” Buddha povedal: “Tathagata žije v krajine blaženosti, aj keď je stále vo svojom tele.”

Počas praxe idem do miestnosti dharmy, sadnem si a praktizujem. Ako my všetci. Návrát do tohto momentu. Nemám v pláne byť v blaženom stave a v skutočnosti to nerobí žiadny budhista. A tak, keď si sadnem a vrátim sa späť do tohto momentu, čokoľvek, čoho sa v tom momente držím, nechám odísť.

A potom samozrejme moja myseľ blúdi a drží sa všetkých tých vecí. A potom sa opäť vraciam do tohto momentu. A znova, moja myseľ ulieta, a ja ju vraciam späť. V tomto procese vracania sa naspäť do tohto momentu, ktorý je veľmi jednoduchý, stačí mať vždy len myseľ začiatočníka, pretože tu nie je nič, čo by sa dalo naučiť, len vytrvalosť, skúšajúca myseľ a jasný smer.

Kedykoľvek po rannom alebo večernom sedení, keď odchádzam zo zenovej miestnosti, je moje vedomie vždy ľahšie. Menej sa pripútavam. V skutočnosti o tom nie je veľa čo povedať, pretože taká je prax. Len to robíte. A samozrejme, keď to robíte, máte jasný smer, pretože chápete, že neexistuje žiadne ja, mne a moje. Prečo sa teda pozerať len to, čo môžem urobiť pre seba namiesto toho, ako môžem pomôcť iným?

Kwan Haeng Sunim JDPS

Život je Zen

/in /by

Život je Zen. Niektorí ľudia však hovoria, že život je utrpenie. Ako sa tieto tvrdenia líšia? Ak vravíš: “Môj život je zen”, potom sa tvoj život stane zenom. Ak niekto iný vraví: “Môj život je utrpením”, život tohto človeka sa stane utrpením. Takže všetko závisí od toho, v akom stave je práve teraz, v tejto chvíli tvoja myseľ! Táto myseľ “práve teraz” pokračuje a stáva sa tvojím životom, ako keď jeden bod pokračuje a stáva sa priamkou.

Ak dosiahneš osvietenie, pochopíš, že všetci ľudia veľmi trpia, takže aj tvoja myseľ bude trpieť. Toto je veľké utrpenie. Musíš teda vstúpiť na veľkú cestu bódhisattvu a zachrániť všetkých ľudí pred ich utrpením.

Zenový majster Seung Sahn

Autentická skúsenosť

/in /by

Buddha učil, že trpíme, lebo nevieme, čo naozaj sme – nepoznáme svoju pravú podstatu (ďalšie meno pre zenovú myseľ). Sme pripútaní k svojmu mysleniu. Ak opustíme svoje mylné názory, môžeme sa vrátiť k tomu, čo už sme, k svojej Buddhovej podstate. Šiesty patriarcha dosiahol osvietenie, keď počul len jeden verš z Diamantovej sútry: „Keď v tvojej mysli vzniká myslenie, nepripútavaj sa k nemu.“

Naša Buddhova podstata nie je vec, takže používať pri nej termín „to“ môže spôsobiť len ďalší problém. Ľudia sa ľahko pripútajú dokonca k termínu, ktorý je navrhnutý tak, aby ich oslobodil. Avšak musíme o „tom“ hovoriť, ak ideme pomáhať svetu. Buddha o nej veľa hovoril, preto máme toľko sútier. Ich cieľom nie je vysvetľovať. Ich cieľom je nasmerovať nás k tomu, čím naozaj sme. Preto je zen známy pre svoje obrazoborectvo. Chce odstrániť každý názor, hoci aj dobrý zenový názor, aby ste mali autentickú skúsenosť.

Zenový majster Dae Kwang

Univerzálne prepojenie

/in /by

Praktizujeme tým, že sme prítomní, že sme v tomto okamihu, sme v tejto chvíli k dispozícii a začíname spájať zážitok z okamihov prítomnosti. Môžeme to pomenovať ako pravé „ja“ alebo prepojenie, ktoré zdieľame, či vzájomné bytie, o ktorom hovorí Thich Nhat Hanh: úplné spojenie a jednota s týmto vesmírom. Táto skúsenosť nie je ničím mimoriadnym. Každá ľudská bytosť to denne zažíva. Mnoho, mnohokrát denne. Len tieto okamihy nespájame natoľko, aby sme si ich vždy všimli.

Takto praktizujeme a z vlastnej skúsenosti zisťujeme, že sme úplne prepojení. Hlavná zenová majsterka našej školy, Bobby Rhodes, raz použila príklad, ktorý mám rada. Zdvihla obe ruky a povedala: „Moja pravačka je silnejšia než ľavačka. Ale pravačka nikdy nehovorí ľavačke: ‚Ty nie si dobrá. Nie si adekvátna. Nemám ťa rada.’“ Veď viete, pomáhajú jedna druhej. Spolupracujú. Sú súčasťou toho istého tela.

Môžeme ďalej stavať na skúsenostiach spojenia s týmto vesmírom a s druhými ľuďmi a môžeme vidieť, že každá osoba je našou súčasťou. Závoj, ktorý je medzi nami a ostatnými, alebo medzi nami a týmto okamihom, je najskôr silný, ale postupne sa začína strácať. Prežívame to nie ako predstavu, ale ako pravdu. Nie sme oddelení od tohto sveta. Zažívame to vždy, keď robíme niečo pozorne. Praktizujeme pozornosť, skúmame tento okamih, otvorenú bdelú pozornosť, otvorené vnímanie tohto okamihu svojho života a prichádzame s tým aj na miesta, kde je to ťažké. Na miestach, kde cítime strach, kde cítime hanbu, kde cítime, že sme oddelení. Praktizujeme, aby sme dokázali priniesť práve takéto skúmanie a otvorenosť na miesta, ktoré umožnia našej pravej podstate fungovať s menšími prekážkami.

Nancy Brown Hedgpeth JDPSN

Nájsť svoju ľudskú prácu

/in /by

Musíme nájsť svoju ľudskú prácu a len ju robiť. Ako? Opäť vyjasňujeme svoj smer: nie pre mňa. Také jednoduché a pritom zdanlivo také ťažké. Zdá sa, že vzniká bezprostredný konflikt. Pretože vytvárame ja-mne-moje. Seba milujeme nadovšetko. Žiadne učenie, žiadna dharma, žiaden učiteľ nemôže vyriešiť tento konflikt, tento kongan, za nás. Musíme sa do svojho vnútra pozerať natrvalo, desaťtisíc rokov nepretržite, aby sme pochopili pravdu svojho života. Potom si osvojíme článok viery, že všetky bytosti majú pôvodnú podstatu, ale jednoducho ju nevidia. Potom môžeme žiť v správnej situácii, správnom vzťahu a správnej funkcii. Názov pre to je veľká cesta bódhisattvu.

Dennis Duermeier, JDPSN

Nech odpovie vaša intuícia

/in /by

Keď som žil vo Hwa Gye Sa, raz do týždňa som učil Angličtinu. Na hodinách Angličtiny a nedeľnom úvode do meditačnej praxe dharmy, po ktorom nasledovali dve kolá meditácie a reč dharmy, som mal celkom slušný kontakt so sanghou. Ľudia sa ma sem-tam pýtali na rady – niekedy otázky ohľadom životných zmien. Mám skončiť s prácou? Alebo mám ísť do školy na plný úväzok? Alebo sa mám oženiť/vydať? Mám po skončení školy cestovať, než sa začnem venovať kariére? Namiesto toho, aby som im radil, ako sa majú rozhodnúť, navrhoval som ím robiť “sam cheon bae” (poklony naviac). Dôvodom takej nerozhodnosti je veľakrát myslenie. Pokúsiť sa zvážiť klady a zápory nemusí vždy fungovať pri otázke, na ktorú sa nedá odpovedať správne alebo nesprávne. Otázka má však odpoveď, ktorá funguje pre osobu, ktorá si otázku kladie. Musíte prestať myslieť na problém a dvoliť svojej mysli neviem, aby prišla s odpoveďou. Toto je myseľ pred myslením. Inak povedané: nech odpovie vaša intuícia. Vaša intuitívna myseľ a myseľ pred myslením sú rovnaké.

Kwan Haeng Sunim JDPS

Veľká práca života a smrti

/in /by

Všetci prichádzame na tento svet s prázdnymi rukami a odchádzame s prázdnymi rukami. Nik nám nepovedal: „Hej! Ako by si chcel stráviť ten krátky čas na planéte Zem?“ A keď je čas ísť, nik nás nežiada o povolenie. Keď nastane nás čas, odchádzame. Bez dôvodu a nemáme v tom ohľade na výber. Ale kým žijeme, čo máme robiť? Ako žijeme svoj život? Ako zapojíme do práce svoje prázdne ruky?

My všetci máme každý deň mnoho povinností. Ale najdôležitejšie je: prečo niečo robíme? Aká je naša motivácia? Zenový majster Seung Sahn sa vždy pýtal: „Prečo ješ každý deň?“ Je to veľmi dôležitá otázka. Je to kvôli láske? Pre peniaze? Je to len „pre mňa“? Alebo pre všetky bytosti?

Náš ľudský život je vzácnou príležitosťou transformovať „žiaden dôvod“ na „veľký dôvod“ a „žiadnu voľbu“ na „veľkú voľbu“. Ale ako to urobiť? Je to otázka za milión dolárov, otázka, na ktorú musíme denno-denne odpovedať. Každý sám za seba, z okamihu na okamih, z okamihu na okamih. Nazýva sa to „Veľká práca života a smrti“.

Dyan Eagles, JDPSN

Zen je veľmi jednoduchý…

/in /by

Zen je veľmi jednoduchý… Čo si?

Každý v tomto svete hľadá vonkajšie šťastie, ale vnútorne nik nechápe svoje pravé ja . Každý hovorí: “Ja” — “Ja chcem toto, ja som taký a onaký…” Ale nikto nechápe toto “ja.” Než si sa narodil, odkiaľ si prišiel? Keď zomrieš, kam pôjdeš? Ak sa úprimne spýtaš: “Čo som?” skôr či neskôr narazíš na stenu, na ktorej sa všetko myslenie pretína. Nazývame to “Neviem.”

Zen je udržiavaním tejto mysle “neviem” vždy a všade.

Zenový majster Seung Sahn

Prebudenie do našej osvietenej podstaty

/in /by

Prebudenie do našej osvietenej podstaty môžeme dosiahnuť iba v tomto okamihu. Nie v minulosti a ani v budúcnosti. Minulosť a budúcnosť existujú iba v našich myšlienkach. Osvietenie môžeme zažiť iba práve teraz. To znamená, že dosiahnutie správnej funkcie osvietenia môže nejaký čas trvať. Inými slovami, môže nám nejaký čas trvať, kým sa naučíme používať svoju osvietenú podstatu v každom okamihu našho života, aby sme pomohli všetkým bytostiam. Môže byť ľahké realizovať osvietenie sedením na vankúši v tichom priestore alebo na ústraní, keď sa cítime pokojne a „v jednote“ s vesmírom.

Ako však reagujeme na situácie, ktoré si vyžadujú obratné reakcie? Keď ideme po diaľnici a niekto sa pred nás ostro zaradí? Keď hovoríte s niekým, kto má iné myšlienky a názory ako my? Keď naše dieťa fňuká, že chce pred večerou sladkosti? Kde je vtedy naše osvietenie? Práve to môže nejaký čas trvať. V živote sa stretávame s mnohými druhmi ľudí a situáciami. Zenová meditácia nám v tomto okamihu môže pomôcť realizovať osvietenie, túto jasnú myseľ. Potom je dôležité, aby sme ho v každom okamihu obratné implementovali do nášho života.

Jason Quinn JDPSN