Keď nemáme vyjasnený smer svojej praxe, je ťažké nazbierať energiu na praktizovanie. Naša energia je namiesto toho rozptýlená v iných aktivitách, ktoré nám nakoniec odoberú motiváciu praktizovať. Mať správne úsilie v našej praxi znamená z okamihu na okamih sa prebúdzať, pripomínajúc si náš smer vykonávaním praxe samotnej. Ak sa v každom okamihu vraciame k svojej mysli pred myslením, opakujeme si návyk fungovať z neviem. Čím častejšie sa vraciame k okamihu, kedy sa telo, dych a myseľ sa jednotia, tým rýchlejšie sa jednotíme s vesmírom. Keď to robíme úprimne, už to je správnym úsilím, správnym smerom a osvietením. Potom získavame vesmírnu energiu. Nazývame to “len to urob”. To znamená, že keď kráčame, kráčame na 100 percent. Keď jeme, jeme na 100 percent. Keď sedíme, len sedíme na 100 percent. Je to úplné, naplnené konanie, a pretože má jasný smer, je užitočné pre všetky bytosti.

Mať správne úsilie v našej praxi znamená umocňovať návyk na prax tým, že ju vykonávame, ale tiež aj vnímaním, kedy sa stáva rutinou , či to je na vankúši alebo mimo neho. Jasný zvyk nie je nevyhnutne mŕtvou, rutinnou aktivitou. Mať silné úsilie neznamená tvrdo cvičiť s cieľom zlomiť vlastné ja, ale v každom okamihu vkladať úprimné úsilie do pozornosti kvôli dosiahnutiu prebudenia. Ak ho strácate, okamžite sa vráťte. Neprestávajte. Považujte každý okamih za ten posledný, pretože v našom živote existuje iba táto chvíľa. Vložte úsilie práve do tohto okamihu, to je všetko. Potom opätovne skúšajte. Prax už nebude rutinou bez ohľadu na to, čo robíme. Už nezaspávame a sme jasní a prebudení, naša pravá podstata už funguje s vrodenou múdrosťou a súcitom, nech robíme čokoľvek. A to nie je všetko – jednotíme sa s vesmírom, takže aj keď sme v meniacom sa svete raz hore a raz dole, dokážeme s ním byť v harmónií.

Kathy Park JDPSN

Som si istý, že tu každý má nejaký druh osobného príbehu, preto sem stále prichádzate. Niekedy sa ospravedlňujeme: „Som príliš zaneprázdnený, mám prácu, musím sa starať o svoje deti.“ Všetko je v poriadku, ale ako s tým naložíte? Ako čo najskôr dosiahnete, že nie sme naše myslenie, že nie sme naša karma, že nie sme veci, ktoré prichádzajú a odchádzajú? Ako kultivujete túto realizáciu, aby sa sama od seba mohla zjaviť veľká láska, súcit a múdrosť? Ak snáď potom stretneme niekoho v núdzi, môžeme sa mu odovzdať a pomôcť mu nadobudnúť slobodu. Potom môže ísť vlastnou cestou a dosiahnuť seba samého.

Carlos Montero JDPSN

Buď nezískame to, čo chceme a skončíme nespokojní alebo získame to, čo chceme, ale nevieme si to udržať. Na tomto svete nie je jediná vec, ktorú si môžeme udržať. Alebo získame to, po čom túžime, ale nestačí nám to, alebo si možno prajeme, aby to bolo trochu iné. Buddha povedal, že dôvod, prečo sme nespokojní je, že nerozumieme svojej pravej podstate a nevidíme podstatu príčiny a následku.

Dobrou správou je, že existuje aj iná cesta. Ako je uvedené na kaligrafii: “Tri dni pozorovať svoje ja – tisícročný poklad.” Tri dni pozorovať svoje ja znamená práve teraz v tomto okamihu: čo to je? Čo robím práve teraz? Čo je toto “ja”? Ak sa na to pozrieme úprimne, poctivo a otvorene, je možné sa vrátiť do mysle pred myslením. “Pred myslením” je naša pôvodná podstata. V našej škole to voláme “neviem”.

“Neviem” plus konanie je pravou funkciou ľudskej bytosti. Ak sa vrátime do tohto okamihu, taktiež sa vrátime do ríše mena a formy. Potom tu možeme použiť meno a formu jasným a nápomocným spôsobom namiesto toho, aby nás meno a forma ťahali za nos. Znamená to použiť toto “ja”. Pripútanosť k “ja” vedie k “mám rád” a “nemám rád”. Použitie tohto “ja” má za následok “ako môžem pomôcť”. V každom okamihu. S každým nádychom. Ako môžem pomôcť? Názov pre to je Veľká láska, Veľký súcit a Veľká cesta Boddhisattvu. A to je tisícročný poklad pre celý vesmír.

Jason Quinn JDPSN

Tento život nie je len o našom „ja“, nie je len o našich ziskoch a stratách. Čo je to „ja“? Nedá sa nájsť. Len
neviem. Toto pravé neviem je našou pôvodnou podstatou! Sme týmto neviem bez ohľadu na to, v akej situácii
a podmienkach sa nachádzame. Nech sú akékoľvek, sú v poriadku. Čokoľvek robíme, toto neviem to vykonáva.
Neviem sa prejavuje v desaťtisícich veciach a desaťtisíc vecí sa prejavuje v neviem.

Žiť v tomto svete znamená každým okamihom žiť toto neviem. Ak prichádza šťastie, len šťastie. Ak prichádza
smútok, len smútok. Raj je vítaný. Peklo je tiež vítané. Potom môžeme použiť svoje šťastie, svoj smútok a tiež raj
i peklo, aby sme pomohli všetkým bytostiam. To je naša práca v tomto živote a náš smer. Osvietenie znamená
„len to urob“. Tak to teda z okamihu na okamih len robme!

Zenová majsterka Gu Ja

Jeden umelec sa raz pochválil so svojím dielom zenovému majstrovi Jok Umovi a spýtal sa, čo si o ňom myslí.

Pri zamýšľaní sa nad svojimi názormi na materiál, ktorý si mi ukázal, som si uvedomil, že moje názory nie sú v skutočnosti až také dôležité. Čo považujem za dôležitejšie, je vyjadriť zopár otázok, ktoré boli dosiaľ nevyslovené, ktoré vnímam v tvojej práci a ktoré sa chcú prejaviť.

Prečo mať vášne?
Prečo mať nápady?
Prečo chcieť?
Prečo myslieť?
Prečo cítiť?
Prečo tvoriť?

Umenie ku mne prehovára štyrmi hlasmi: Pozri sa na toto. Pozri sa na mňa. Pozri sa na seba. Pozri sa. Všetky majú určitú hodnotu a účel. Všetky sú bohatšie, ak vznikajú z toho posledného.

Ty máš talent. Hlas v nich ešte mlčí. Aký je tvoj názor?