Otázka: Ako môžeš byť aktivista a pritom praktizovať zen, keď aktivizmus zmanemá, že chceš niečo zmeniť?

Zenový majster Jok Um: Dieťa spadne a plače. Zdvihneš ho. Aký druh chcenia to je? “Niečo chcem. Nemôžem to získať, tak trpím” neznamená nechcieť. Nechcenie nie je možné, a nechcenie je stále len túžba po nechcení. Prax umožňuje našej pôvodnej podstate tvarovať to, čo chceme. Túto podstatu nie je možné tvarovať, ale ona môže modelovať teba. Prax zahrňuje objavovanie, aké to je, keď naše aktivity plynú z nej.

Každým okamihom sa stále všetko mení. Každým okamihom je vždy niečo úplne iné a vždy presne také, aké to je. Ako v básni “Ľudská cesta”. Keď dieťa spadne a ty ho zodvihneš, nie je to tak, že nenávidíš pád a dieťa miluješ. Rovnako v sociálnom konaní, keď nazeráš na celý proces ako na rozvoj ľudskej mysle, potom sa spájaš s procesom zmeny inak, ako keď si pripútaný k “ja” a “oni.”

Zenová prax ti pomáha otvoriť oči, uši, srdce, hlas a pomáha ti múdro používať svoje prázdne ruky. Jedinou podmienkou je, aby si našiel svoju pôvodnú podstatu. Ako to urobíš?

Konferencia Celý svet je jeden kvet 2017

Čo som? Prečo je potrebné nájsť svoje skutočné ja.

11. Všetko je pravá podstata (veľké ja). Ak vkladáš hoci len to najmenšie úsilie do čohokoľvek iného mimo hľadania skutočnej podstaty, je to plytvanie času.
12. Každý má tri telá: fyzické telo, karmické telo a telo dharmy. Pre pravú ľudskú bytosť nie sú tieto tri telá oddelené a fungujú ako jedno.
13. Všetky skutky pramenia z tela dharmy. Keďže telo dharmy nie je oddelené od fyzického ani karmického tela, všetky javy sú tiež mimo života a smrti.
14. Miesto mimo života a smrti zahŕňa oboje, cítiace aj necítiace. Preto žiadna zbraň vesmíru nemôže zničiť pravú podstatu ani jediné steblo trávy.
15. V našom svete je veľa učení o tom, ako nájsť a pochopiť svoju pravú podstatu. Z hľadiska našej karmy sú však všetky učenia len pochopením malého ja. Skutočná podstata je nepochopiteľná a je mimo predstavivosti.

Z knihy Učenie zenového majstra Man Gonga.

Konferencia Celý svet je jeden kvet 2017

Zenový majster Man Gong bol praučiteľ Seung Sahna DSSN. Ako trinásť ročný študoval sútry v chráme Donghaksa v Kórei. Deň pred prázdninami sa všetci zhromaždili, aby si vypočuli prednášku.

Prednášajúci povedal: “Všetci musíte usilovne študovať buddhizmus aby ste boli ako veľké stromy, z ktorých sú postavené kláštory a ako hlboké misy, schopné prijať veľa vecí. Jedna báseň vraví:

Voda sa stáva guľatou alebo hranatou podľa nádoby, do ktorej je naliata. Rovnako aj ľudia sa stávajú dobrými alebo zlými podľa toho, v akej sú spoločnosti. Vždy udržujte svoju myseľ nasmerovanú na svätosť a pohybujte sa v spoločnosti dobrých ľudí. Iba tak sa môžete stat veľkými stromami a nádobami múdrosti. To si úprimne prajem.”

Všetci boli tou rečou veľmi inšpirovaní. Majster sútier sa obrátil na zenového majstra Kyong Hoa, ktorý bol práve v kláštore na návšteve a povedal mu: “Majster Kyong Ho, aj vy nám niečo povedzte. Všetci by si radi vypočuli vaše múdre slová.”

Na majstra bol zaujímavý pohľad. Bol vždy zarastený a šaty mal dotrhané. Aj keď najskôr odmietal, po ďalších prosbách nakoniec súhlasil.

“Vy všetci ste mnísi. Stanú sa z vás veľkí učitelia, bez vlastného ega. Musíte žiť len preto, aby ste slúžili ostatným. Túžba stať sa veľkým stromom a hlbokou nádobou múdrosti vám zabráni stať sa skutočnými učiteľmi. Veľké stromy majú veľké využitie, malé stromy majú malé využitie. Dobré aj zlé nádoby – všetky majú svoj význam. Nič nie je márne. Majte dobrých i zlých priateľov, to je vaša zodpovednosť. Nesmiete nič odmietať. To je pravý buddhizmus.” Keď majster dohovoril, opustil sálu plnú ohromených mníchov. Mladý Man Gong vybehol za ním a kričal: “Vezmi ma so sebou, prosím, chcem sa stať tvojim žiakom.”

Majster ho okríkol nech sa vráti, ale chlapec ho neposlúchal. Tak sa ho spýtal: “Keď ťa vezmem so sebou, čo budeš robiť?”

“Budem študovať. Ty ma budeš učiť.”
“Veď ty si len dieťa, ako by si mohol pochopiť?”
“Ľudia sú mladí a starí, má však naše práve Ja mladosť alebo starobu?”
“Ty si ale nezbedník! Ty si zabil a zjedol Buddhu! No tak poď.”

Jedného popoludnia prišiel študent do zenového centra, v ktorom sa stretol so zenovou majsterkou Dae Kwan. Rozprávali sa o nedávnej katastrofe v Japonsku.

Študent: Šifu, ľudia majú veľa názorov na katastrofu v Japonsku. Ja som smutný a nahnevaný, lebo v týchto ťažkých časoch si niektorí myslia, že „Japonci si zaslúžia katastrofu kvôli svojej brutalite v čase Druhej svetovej vojny a nemáme im pomáhať.“

Zenová majsterka Dae Kwan: Každý má na všetko svoj vlastný názor. Ako keď nakupuješ. Rozličné obchody a značky propagujú svoje vlastné výrobky. Ty si kúpiš to, čo ti padne a ignoruješ, čo nepotrebuješ. Názory druhých ľudí sú rovnaké. Vypočujeme si ich, potom je našou prácou odložiť to, čo pre nás nemá význam.

Jeden študent sa raz spýtal zenového majstra Seung Sahna: „Niekto prorokoval, že v San Franciscu bude zemetrasenie. Kam mám uniknúť?” Zenový majster odpovedal: „Musíš obetovať svoj život a smrť a pomáhať ostatným.” Pri inej príležitosti sa ho niekto spýtal: „Po katastrofe majú dvaja ľudia hlad, avšak nemajú čo jesť. Čo majú urobiť?“ Zenový majster Seung Sahn povedal: „Ak ostala jedna miska ryže, každý nech zje jednu polovicu. Ak ostal len jeden kus chleba, každý nech si zoberie polovicu. Nech si každý z nich zoberie rovnaký podiel a potom spolu zomrú.”

V Japonsku obete čelili jednej katastrofe za druhou: zemetrasenie, cunami, únik jadrového žiarenia a sneh, pričom utrpenie stále narastalo. V takých časoch je veľmi dôležité, ako sa so správnym názorom pozeráme na tie veci, čo sa dejú pred nami. Ak máme energiu z praxe, môžeme premeniť emócie hnevu, strachu, bezmocnosti a našu rozlišujúcu myseľ na pozitívne emócie a správne konanie. Potom v kritickom okamihu si môžeme uchovať silné centrum, pomôcť jeden druhému a podeliť sa o to, čo máme. Potom môžeme pripustiť, že aj keď máme zomrieť, zomrieme spoločne.

Zenový majster Seung Sahn vždy varoval svojich študentov, že tento svet je ako hnilé ovocie. Našou praxou je hľadať vo vnútri semienko – našu pravú podstatu V tomto hnilom svete musíme nájsť, čo nie je hnilé. V skutočnosti najzničujúcejšou nukleárnou bombou je myseľ mám rád a nemám rád a tí vodiči zo zadného sedadla: klam, sebeckosť, chtivosť, pýcha, atď. ktoré neustále vyrušujú vodiča, ktorým je naše pravé ja.

Vesmír teraz bije na poplach, varuje nás, aby sme hľadali semienko vo svojom vnútri. Nielenže máme pomáhať svojim rodine a priateľom, ale musíme tiež pomáhať tomuto svetu.

Z článku Nájdenie jednej veci
Časopis Primary Point: Jeseň 2016