Týždenný kúsok učenia Zenovej školy Kwan Um

Veľká Viera, Veľká Odvaha a Veľká Otázka

Veľká viera neznamená vieru v niečo, alebo že sa veci vyvinú ako my chceme. Viera nepotrebuje objekt viery. Je to žiť život tak, ako sa vaša noha dotýka zeme pri chôdzi. Vaša noha si nikdy nekladie otázku, či je tam zem práve pre ňu.

Veľká odvaha znamená nevzdávať sa. Zmena smeru nieje problém, ale musíte ísť ďalej. Veľká odvaha nemusí byť drastická. Vždy keď robíte niečo, čo je trochu náročné alebo nepríjemné, bez toho aby ste sa stažovali a robíte to až kým neskončíte, tak to je veľká odvaha.

Veľká otázka je najdôležitejšia. Ľudia si myslia, že náboženstvo je o viere, ale nie je. Kto som? Čo je tento vesmír? Čo by som mal urobiť? To niesú otázky, ktoré môžu byť zodpovedané raz a navždy. Nevyhýbajte sa im. Najdite si duchovnú prax, ktorá vám pomôže stále sa na ne pozerať a potom praktizujte s veľkou vierou a odvahou.

Viera prichádza a odchádza. Dokonca keď veríte v Boha celý svoj život, vaša idea Boha sa stále mení. Ale duchovná prax nie je závislá na viere a môže pretrvať celý život.

Zenová majsterka Bon Hae SSN

Keď k tebe prichádza desaťtisíc vecí

Mních prišiel za Baoshou a spýtal sa: “Pane, keď k tebe naraz príde desaťtisíc vecí, čo urobíš?” Baoshou odpovedal: “Nesnaž sa ich ovládať!”

Môže sa zdať, že mních zápasil s mnohými nepríjemnými myšlienkami, emóciami a pocitmi, ktoré sa objavili v jeho mysli. Možno aj vy máte podobné obavy. A možno, podobne ako tento mních, aj vy hľadáte úľavu. Kto z nás by ju nechcel, keď k vám príde desaťtisíc vecí? Baoshou dal mníchovi ten najlepší možný návod: “Nesnaž sa ich ovládať!”

Samozrejme, že sa snažíme kontrolovať týchto desaťtisíc vecí. Robíme všetko, aby sme upravili svet tak, aby nás netrápil. A ako ste si pravdepodobne uvedomili, svet nám v tom veľmi nepomáha. Skutočne ho nezaujíma, čo máme alebo nemáme radi. Nezaujíma ho, čo chceme alebo nechceme.

Pred niekoľkými rokmi, keď som sa pokúšal zvládnuť ťažkú situáciu, napadlo mi, že existuje možno iný spôsob. Možno by som namiesto požadovania spolupráce mohol reagovať na to, čo svet od mňa vyžadoval. Mohol som sa dať do harmónie s tými desaťtisíc vecami. To platí pre každého z nás.

A v skutočnosti je to naša tradícia praxe – sadnúť si v komunite, nadýchnuť sa a položiť si otázku: “Čo je to práve teraz?” – a vnímať, čo sa zjavuje. A potom, pri výdychu, neviem – návrat k jednému, návrat k pôvodnému bodu.

Zenový majster Hye Mun

Štyri ročné obdobia

Na jar kvety,
v lete svieži vánok,
na jeseň listy,
v zime čistý sneh.

Je to svet, ktorý ma odmieta?
Či ja odmietam svet?
Ležím pri miestnosti dharmy.
O nič sa nestarám.

Biele oblaky plávajú po oblohe.
Čistá voda tečie z hory.
Vietor vanie cez pagodu:
celý svoj život im odovzdávam.

Zenový majster Seung Sahn

Je zenové sedenie sebecké?

Je veľa praktizujúcich, ktorí trávia veľa času zenovým sedením a zúčastňujú sa aj víkendových ústraní. Majú aj iné povinnosti v rodine, práci alebo škole. Je to sebecké – odložiť svoje povinnosti a ísť na ústranie? Niekoľkokrát do roka cestujem lietadlom. Na začiatku letu personál lietadla oznámi bezpečnostné pokyny pre cestujúcich. Pamätám si, ako som cestoval prvýkrát bez rodiny a letecký personál nám dal pokyn: „Ak cestujete s dieťaťom alebo s niekým, kto potrebuje pomoc, nasaďte si kyslíkovú masku ako prvý a potom pomôžte druhej osobe.“ Počúvajúc to, pomyslel som si: „Čože? To neprichádza do úvahy! Najprv by som nasadil masku svojmu dieťaťu!“ Po chvíli zváženia som však zistil, že by som pravdepodobne mŕtvy nikomu už nepomohol.

Často rozprávam príbeh o dvoch akrobatoch. Jeden bol učiteľ – starší muž. Mal málo peňazí a jeho žena zomrela pred mnohými rokmi. Druhá bola Sára – mladé dievča, jeho študentka. Títo akrobati boli pouliční artisti so zaujímavými vystúpeniami a vždy si zarobili dosť peňazí na jedlo. Učiteľ balansoval s vysokou bambusovou tyčou na hlave, zatiaľ čo sa Sára pomaly šplhala hore. Keď sa tam dostala, zostala nehybne stáť, zatiaľ čo učiteľ kráčal. Obaja akrobati sa museli veľmi sústrediť, aby sa vyhli akýmkoľvek nehodám. Jedného dňa povedal učiteľ Sáre: „Budem ťa sledovať a ty sleduj mňa, aby sme si mohli navzájom pomôcť udržať koncentráciu a rovnováhu a zabrániť akejkoľvek nehode.“ Ale Sára mu nato odvetila: „Učiteľ, myslím si, že by bolo lepšie, keby sme každý sledovali sami seba. Starať sa o seba znamená starať sa jeden o druhého. Som si istá, že týmto spôsobom sa vyhneme akejkoľvek nehode.“

Toto je dôvod, prečo praktizujeme zen. Existuje veľa výhod meditácie, ale nakoniec ide o to, ako si vyjasníme svoj život a pomôžeme iným. Dávame si čas na hľadanie vo vnútri a uvedomenie si, že medzi „nami“ a „ostatnými“ niet rozdielu. Potom je možné priniesť túto jasnosť a poznanie do každého aspektu nášho života.

Jason Quinn JDPSN

Počúvaj náreky vesmíru

Praktizovať s neviem znamená praktizovať s cielenou bdelosťou, ktorú sprevádza otázka: čo to je? Keď sa deje niečo obrovského, ako je klimatická zmena Zeme, môže byť ťažké čeliť jej a zároveň vedieť, čo treba urobiť. Môže nás to tlačiť, aby sme hlavu strčili do piesku.

Keď som si prvýkrát uvedomila, že ľadovce sa topia oveľa rýchlejšie, než bolo predpovedané, a následne sa morské hladiny rýchlo dvíhajú, jednou z mojich prvých myšlienok bolo: „Och, toto všetko sa deje už počas môjho života! Ľudské bytosti tu žijú tisícky rokov. Prečo sa to musí diať práve teraz, keď žijem?“ Nuž, táto myšlienka je dokonalým príkladom pripútanosti k svojmu ja a k iným. Je tiež príkladom pripútanosti k času a priestoru. Nie je dobrým príkladom nevedenia! Vychádza zo strachu: strachu o svoje deti, vnúčatá, ľudstvo, zvieratá, rieky, oceány… Je tak ťažké si to predstaviť.

Keď zoberieme strach a len ho vlastníme a učíme sa od neho, je to naše nevedenie, vracajúce nás k našej pôvodnej sile a súcitu. S dychom premiestňujeme strach a smútok zo svojej hlavy, zo svojho srdca celou tou cestou do centra a pýtame sa: „Čo mám urobiť? Ako môžem pomôcť?“ Náš sľub môže ožiť, keď sme schopní dýchať do centra svojej sily. To je naša prax.

Kwan Seum Bósal znamená: „Počúvaj náreky vesmíru.“ Nariekaj, obávaj sa a vstupuj do lekcií, ktoré tento vesmír neustále poskytuje. Vstupuj do nepoznaného, pred myšlienkami o nebi a pekle, strate a zisku. Bezpodmienečne sa potrebujeme posunúť do života a vďaka svojmu strachu a smútku nájsť svoje centrum. Náš sľub a smer sú práve tu. Až keď to pochopíme, môžeme naozaj nájsť spôsob, ako pomôcť tejto veci, ktorú nazývame Zem.

Zenová majsterka Soeng Hyang

Sloboda od rodinnej karmy

Otázka: Prednedávnom som v USA videl tvoju kaligrafiu, ktorá znela: “Sloboda od rodinnej karmy.” Čo to znamená? Prečo je to dôležité?

Zenový majster Seung Sahn: Základom rodiny je emócia. Emocionálne spojenie vytvára rodinu. Ale emócia a láska sú rozdielne. Emócia znamená protikladné pocity: mám rád/nemám rád, dobrý/zlý, môj/tvoj. Láska znamená žiadne protiklady: len dávanie, dávanie, dávanie, vždy len dávanie.

Chápanie je v tvojej hlave, emócie sú v tvojom srdci. Naše centrum – tantien – je priamo pod pupkom. Ak tam udržiavaš všetku energiu, potom dokážeš spracovať svoje chápanie a emócie. Emócie sa zmenia na veľkú lásku a veľký súcit. Taktiež sa tvoje porozumenie stane múdrosťou. Preto, ak je tvoje centrum silné, dokážeš kontrolovať svoje pocity, svoje podmienky a svoju situáciu. Keď sa tieto stanú jasnými, potom sa objaví tvoja skutočná práca: pomoc všetkým bytostiam. To je veľká cesta boddhisattvu.

Sedenie mysle – Týždenný kúsok učenia

Slovo zen doslova znamená meditácia. V zenových školách veľa meditujeme v sede. Všetky zenové školy učia, ako zaujať správnu polohu v sede a ako správne dýchať. To všetko je veľmi dôležité, ale zen nie je metódou telesného sedu, je skôr životným štýlom sedenia mysle.

V našej škole zenové sedenie znamená odstrániť všetku pripútanosť k mysleniu a návrat k mysli pred myslením. „Keď kráčaš, stojíš, sedíš, ležíš, hovoríš, mlčíš, hýbeš sa či si v kľude – vždy a všade, bez prestania: Čo som? Neviem.“

Neviem je naša nehybná podstata. Keď sa vrátime do neviem, všetko sa vyjasnieva. Jasnosť znamená, že naša prirodzená múdrosť začína fungovať dôkladne, ako špička ihly.

Ako povedal Šiesty patriarcha: „V okamihu, keď existuje múdrosť, potom meditácia funguje v múdrosti. V okamihu, keď existuje meditácia, múdrosť existuje v meditácii.“ Nie sú to dve odlišné veci.

Na počiatku praxe máme tendenciu rozdeľovať čas na „meditáciu“ a „koniec meditácie“. Je jednoduchšie udržiavať neviem na poduške ako mimo podušky, ale naším cieľom je zrušiť toto rozlišovanie a stále praktizovať sedenie mysle. Ak udržiavame neviem v chôdzi, je to meditácia v chôdzi. Ak ho udržiavame počas jedla, je to meditácia počas jedla. Ak ho udržiavame počas umývania riadov, je to meditácia v práci. Čím viacej meditujeme, tým viacej môžeme udržiavať správnu situáciu, správny vzťah a správnu funkciu. Už nie sme slepí psy ale ostrozrekí levi, práve tak, ako Buddha.

Andrzej Stec PSN

Prax bez očakávania

Študent: Je ťažké praktizovať bez očakávania, pretože vynakladáme všetku energiu a čas a … tak čo s tým?
Zenová majsterka Bon Shim: Preskúmaj to očakávanie. Preskúmaj všetko, čo cítiš: naplno to preži. Problémy zvyčajne prichádzajú s neprijatím vecí takých, aké sú: potom prichádza utrpenie. Keď máš očakávania, zažívaj ich. A čo potom? Ako dlho môžeš mať túto myseľ očakávania?
Študent: Možno navždy?
ZMBS: Nie, ak ju naplno zažiješ, čoskoro sa stratí. Potom sa vrátiš k čomukoľvek, čo sa deje práve teraz.

Zenová majsterka Bon Shim

Kde začína zenová prax

Všetko v tomto svete – Slnko, Mesiac, hviezdy, hora, rieky a stromy – všetko sa neustále hýbe. Ale existuje jedna vec, ktorá sa nikdy nehýbe. Nikdy sa nerodí a nikdy nezomiera. Čo je touto nehybnou vecou? Poviete mi? Ak ju nájdete, objavíte svoje pravé ja a dosiahnete základ vesmíru. Ale chápanie vám tu nepomôže. Ani stovka doktorátov vám neukáže vašu pravú podstatu.

Naša pravá podstata sa nedá nájsť v knihách a akademických štúdiách, pretože je pred rečou a slovami. Je pred myslením. Ak nájdete svoj bod pred myslením, potom môžete dosiahnuť svoje pravé ja. Preto pred dávnymi dobami Descartes povedal: “Myslím, teda som.” Tu začína filozofia. Ale ak nemysíte, čo potom? Tu začína zenová prax.

Zenový majster Seung Sahn

Moja bolesť je veľmi drahá

Zenový majster Seung Sahn strávil svoje posledné dni v nemocnici vo veľkých bolestiach. Dae Kwan Sunim bola pri ňom a spýtala sa, či by jej ZMSS dal svoju bolesť.

„Nie, nie, nie, nie! Stačí, keď ju ja zažívam. Nikdy ti ju nedám … len sa si ju nechám!“

Dae Kwan Sunim naliehala, ale zenový majster Seung Sahn povedal: „Moja bolesť je veľmi drahá!“

„Koľko stojí, pane?“ spýtala sa ho. „Kúpime ju od teba.“

„Moja bolesť je tak drahá, že si nemôžeš dovoliť kúpiť ju,“ odpovedal zenový majster Seung Sahn.

Dae Kwan Sunim sa naklonila k nemu a zašepkala mu do ucha: „Tak potom predám Su Bongomv Zenový kláštor, získam veľa peňazí a dám ich tebe. Potom nám predáš svoju bolesť!“

Nastala chvíľa ticha.

Dae Kwan Sunim pokračovala: „Ak ti dáme toľko peňazí, čo s nimi urobíš?“


Zenový majster odpovedal: „Zoberiem od teba peniaze, prenajmem si ďalšie zenové centrum a zachránim všetky bytosti od utrpenia!“


Po tých slovách všetci vybuchli smiechom. Nakoniec povedal: „Nie je to zlý obchod, však?“