My sme tento vesmír
Praktizujeme tým, že sme prítomní v tomto okamihu a začíname spájať zážitok z okamihov prítomnosti. Môžeme to pomenovať ako pravé „ja“ alebo prepojenie, ktoré zdieľame, či vzájomné bytie, o ktorom hovorí Thich Nhat Hanh: úplné spojenie a jednota s týmto vesmírom. Táto skúsenosť nie je ničím mimoriadnym. Každá ľudská bytosť to denne zažíva. Každý deň. Mnoho, mnohokrát denne. Len tieto okamihy nespájame natoľko, aby sme si ich vždy všimli.
Takto praktizujeme a z vlastnej skúsenosti zisťujeme, že sme úplne prepojení. Hlavná zenová majsterka našej školy Bobby Rhodes raz použila príklad, ktorý mám rada. Zdvihla obe ruky a povedala: „Moja pravačka je silnejšia než ľavačka. Ale pravačka nikdy nehovorí ľavačke: ‚Ty nie si dobrá. Nie si adekvátna. Nemám ťa rada.’“ Veď viete, pomáhajú jedna druhej. Spolupracujú. Sú súčasťou toho istého tela.
Môžeme ďalej stavať na skúsenostiach spojenia s týmto vesmírom a s druhými ľuďmi a môžeme vidieť, že každá osoba je našou súčasťou. Závoj, ktorý je medzi nami a ostatnými, alebo medzi nami a týmto okamihom, je najskôr silný, ale postupne sa začína strácať. Prežívame to nie ako predstavu, ale ako pravdu. Že nie sme oddelení od tohto sveta. Zažívame to vždy, keď robíme niečo pozorne. Praktizujeme pozornosť, skúmame tento okamih, otvorenú bdelú pozornosť, otvorené vnímanie tohto okamihu svojho života a prichádzame s tým aj na miesta, kde je to ťažké. Na miestach, kde cítime strach, kde cítime hanbu, kde cítime a veríme, že sme oddelení. Praktizujeme, aby sme dokázali priniesť práve takéto skúmanie a otvorenosť na miesta, ktoré umožnia našej pravej podstate fungovať s menšími prekážkami.
