Prejavovať veľkú lásku
V tradícii nášho učenia máme skvelý nástroj na prácu s tendenciou uhýbať. Je ním “neviem”. Prostredníctvom praxe “neviem” môžeme objavovať pravý spôsob, ako byť v tomto svete v bezpečí. “Neviem” nás približuje k tomu, čo nám svet z okamihu na okamih ponúka. Na požiadavky života často reagujeme tak, že sami sebe hovoríme: „Neviem, čo to je a nepáči sa mi to,“ alebo: „Poznám to, už som tu bol a nemám to rád.“ A potom tomu uhýbame.
Potom sa zjavuje oddelenie a s ním prichádza obrovská strata bezpečia a dôvernosti. Odťahujeme sa od veľkej lásky, ktorú tak veľmi potrebujeme. V našich spevoch spievame o Veľkej láske: je to „de dža“ v „de dža, de bi“. V buddhizme tradične hovoríme, že Veľká láska je sľubom pomôcť všetkým bytostiam dosiahnuť šťastie a príčinu šťastia. K tomu sa zaväzujeme, keď začíname s praxou a každý deň počas spevov obnovujeme sľub prejavovať Veľkú lásku.
