Výzvy búrky mysle
Naša zenová prax neustále poukazuje na pravdu, takže vždy prebýva v našich srdciach. V dnešných časoch, keď sa zmätok zdá byť normou, nám umožňuje jasne vnímať a rozlíšiť pravdu od lží.
Za posledných desať rokov sme sa každé leto s niekoľkými priateľmi zvykli spolu plaviť cez Stredozemné more. Počas jedného z týchto výletov sa nám prihodilo nasledovný príbeh.
Plavili sme sa smerom na Korziku a vedeli sme, že musíme prekonať koniec prebiehajúcej búrky. Všetko išlo dobre, dokonca aj v silnej búrke, až kým jeden z nás troch neprepadol morskej chorobe a už ďalej nebol schopný pomáhať pri práci. V tom okamihu sme si všimli, že búrka sa otočila a pohla sa naším smerom a my sa jej nevyhneme. Všetko sa zmenilo: bolo to extrémne ťažké, ťažké a šedé a naše postoje zodpovedali podmienkam.
Museli sme riadiť a ovládať loď a zároveň sa starať o nášho chorého priateľa. Potrebovali sme všetko stíhať tak, že prácu troch sme vykonávali len my dvaja.
V týchto chvíľach si človek pomyslí: „Urobil som svoju prácu dobre? Dobre som si prečítal správy o počasí? Bolo naozaj múdre vytiahnuť loď v takýchto podmienkach?” A predovšetkým som sa pýtal sám seba: “Kto ma dostal do tohto problému?”
V skutočnosti však v týchto situáciách nemáme čas premýšľať. Môžeme len konať! Len to urob! Strach sa objaví, keď začneme premýšľať o situácii, v ktorej sa nachádzame.
Napriek tomu sa objavilo veľa divokých myšlienok. Spomenul som si, že jeden priateľ mi raz povedal, že ak sa zvyknem plaviť na lodi, ale nikdy nezažijem búrku, neplavil som sa dosť. Rozľahlé more je silné a skúša nás. Je to okamih pravdy. V tej chvíli more nezaujíma kozmetický vzhľad lode. Dôležitá je dôležitosť pevnej konštrukcie, tolerancie,
schopnosti čeliť veľkým výzvam mora.
