Z prístrešku do suterénu
Naša prax je praxou opakovaného vracania sa k tomuto okamihu, k zážitku, ktorý máme pred sebou. Presúvame sa z prístrešku myslenia, vytvárania, kontroly, držania sa – bez toho, aby sme reagovali alebo sa pripútali k akýmkoľvek emocionálnym poruchám, ktoré môžu na ceste nastať, až do suterénu, nášho ťažiska, energetickej záhrady len-to-urob, miesta, kde sa objavuje úmyselné konanie, kde názor je v súlade s konaním.
