Úvod do zenu

Zenové učenie po troškách
Zenové učenie vždy mieri priamo do našej mysle práve v tomto momente, k nášmu pravému Ja.
Aby sme dosiahli pochopenie a pomohli všetkým cítiacim bytostiam.
Čo robím práve teraz? 
Zenové učenie nás vždy vracia k tomu, čo možno nazvať “svet tohto momentu”.
Tento moment je veľmi dôležitý.
Je v ňom obsiahnuté všetko – nekonečný čas aj nekonečný priestor. Je v ňom pravá cesta, pravda aj správny život.
V tomto jedinom momente je všetko a mimo neho nie je nič.
Ak získame tento moment, už máme všetko.
To je zen.

Zenový kruh – vysvetlenie zenového učenia pomocou kruhu

Čo to je zen?
Zen je pochopenie samého seba.
Kto som?
Zen si môžeme objasniť na príklade kruhu. Máme na ňom päť bodov. 0 °, 90 °, 180 ° 270 ° a 360 °, ktorý je totožný s bodom 0 °.
Začnime v oblasti od 0 ° do 90 °.Je to sféra myslenia a pripútanosti.Myslenie je túžbou a túžba je utrpením. Všetko je tu rozdelené na protiklady: dobro a zlo, krása a škaredosť, moje a tvoje.Máme radi toto, nemáme radi tamto. Snažíme sa byť šťastní a vyhnúť sa utrpeniu. A preto je tu život utrpením a utrpenie je životom.Nad 90 ° je teda oblasť pripútanosti k názvu a forme.
Pod 90 ° je oblasť vedomia, čiže karmického ja.Tu je pripútanosť k mysleniu. Keď ste sa narodili, boli ste ako nula, teraz ste jednotka. Keď umriete zase budete nula.Takto sa nula rovná jednotke a jednotka sa rovná nule.V tejto oblasti je všetko rovnaké, pretože všetko pochádza z rovnakej substancie.Všetko má názov a formu, ale formy a názvy všetkých vecí vyšli z prázdnoty a do prázdnoty sa zase vrátia.Stále je tu však myslenie.
V bode 180 ° už nie je vôbec žiadne myslenie.Je tu zážitok skutočnej prázdnoty. Nie sú tu už slová ani reč. Rovnako tak tu nie sú ani žiadne hory, rieky, Boh, Budha, jednoducho nič.Je len … BUM! (pri vysvetľovaní tohoto bodu zenový učitelia silno udrú palicou do stolu)
Ďalej je oblasť do 270 °, ktorá je sférou mágie a zázrakov.Tu je úplná sloboda, bez prekážok v priestore a čase. To sa nazýva živým myslením.Svoje telo môžem premeniť na hada. Môžem plávať na obláčiku do Západného raja. Môžem kráčať po vode.Ak chcem život, mám život. Ak chcem smrť, mám smrť. Tu kamenná socha môže plakať; krajina nie je tmavá ani svetlá;strom nemá korene, v údolí sa neozýva ozvena.
Ak by sme zostali v bode 180 °, pripútame sa k prázdnote. Ak by sme zostali v bode 270 °, pripútame sa k slobode.
V bode 360 ° sú všetky veci práve také, aké sú, pravda je práve taká ako toto.Znamená to, že už nie je žiadne lipnutie na ničom. Tento bod je totožný s bodom nula. Vraciame sa tam, kde sme začínali a kde sme od začiatku stále boli.Jediný rozdiel je v tom, že v nulovom bode je pripútanosť k mysleniu, zatiaľ čo v bode 360 ° myslenie na ničom nelipne.Keď napríklad šoférujete a ste zaujatý myslením, vaša myseľ bude obrátená inam, a tak sa stane, že nezastavíte na červenú.Neulpievajúce myslenie znamená, že vaša myseľ je stále čistá. Keď šoférujete, nemyslíte, ale proste riadite. Pravda je práve taká.Červená znamená stop, zelená znamená choď. To je intuitívne konanie. Intuitívne konanie je konanie bez akejkoľvek túžby alebo lipnutia.Myseľ je ako čisté zrkadlo, odráža všetko také, aké to je. Objaví sa červená, zrkadlo je červené. Objaví sa žltá, zrkadlo, je žlté.Takto žije Bódhisattva. Nemá už žiadne osobné túžby. Jeho konanie slúži všetkým.
0 ° je malé ja,90 ° je karmické ja,180 ° je žiadne ja,270 ° je slobodné ja,360 ° je veľké ja.Veľké ja je nekonečným časom a priestorom, a teda nemá život ani smrť.Tu túžim len po tom, aby som zachránil všetky bytosti.Keď sú ľudia šťastní, som aj ja šťastný. Ak sú smutní, som aj ja smutný.Zen je dosiahnutím 360 °.Keď dosiahneš 360 °, všetky ostatné body na kruhu zaniknú.Kruh je len dobrým príkladom zenového učenia. V skutočnosti nie je žiadny kruh.Používa sa iba, aby sa zjednodušilo myslenie a otestovalo sa pochopenie žiaka.
Nakoniec otázka, ktorú po vysvetľovaní zenového kruhu povedal žiakom zenový majster Seung Sahna:
Máte pred sebou knižku a pero.Táto knižka a toto pero sú totožné, alebo odlišné?V bode 0 ° sa líšia.V bode 90 °, v ktorom je všetko v jednote, je knižka perom a pero knižkou.V bode 180 ° zaniká všetko myslenie, nie sú tu slová ani reč. Tu odpoveď znie …  BUM!V bode 270 °, kde panuje absolútna sloboda, by odpoveď mohla treba znieť: Knižka sa hnevá a pero sa smeje.V bode 360 ° je pravda práve taká, aká je. Keď prichádza jar, tráva rastie sama. Vnútri je svetlo, vonku je tma,3 x 3 = 9. Všetko je také, aké je. A tu odpoveď znie: Knižka je knižkou a pero je perom.V každom bode je teda odpoveď iná. Ktorá je najsprávnejšia?Rozumiete?A tu je pre vás odpoveď: Všetky sú zlé.Prečo? “V tej chvíli zenový majster Seung Sahn vykríkol: “KHÁÁC!”a potom povedal:
“Knižka je modrá a pero je žlté.Ak to pochopíte, pochopíte sami seba.Ale ak pochopíte seba samého, udriem vás tridsaťkrát.A ak sa nepochopíte, udrie vás tiež tridsaťkrát.Prečo? “Po chvíli ticha zenový majster povedal: “Dnes je vonku chladno.”

Veľká otázka života a smrti

V srdci buddhizmu a zenu leží veľká otázka života a smrti. Čo som? Čo je ľudská bytosť? Prečo toľko trpíme? Prečo sme tu na Planéte Zem? Sme tu aby sme zarábali peniaze? Sme tu pre sex, jedlo alebo pre slávu?

Toto sú otázky, ktoré sa stali Buddhovou ústrednou praktikou a príčinou prečo opustil svoj domov. Opustil domov, aby našiel odpoveď na veľkú otázku pre všetky bytosti. Neodišiel z domu preto, aby si našiel lepšie miesto pre život alebo lepšie kráľovstvo, kde by vládol; neodišiel z domu, aby si našiel lepšiu prácu či lepšiu ženu. Jeho úmysel bol jasný: prečo toľko trpíme a ako sa môžeme dostať z utrpenia? Riešil túto otázku nie iba pre seba, ale aby pomohol všetkým bytostiam dostať sa z utrpenia.Buddhistická tradícia učí, že utrpenie je matkou Buddhu. Bez utrpenia by nebol Buddha. Utrpenie je zdrojom Buddhovho hľadania.

Pre nás platí to isté – trpíme. Nuž, máme tu chrípkový vírus H1N1; je tu hlad a všade sú vojny. Zažívame starobu, chorobu a smrť práve tak ako Buddha. Prežívame bolesť, keď máme byť s ľuďmi ktorých nemáme radi a je nám ľúto, keď sme oddelení od tých čo milujeme. Každý chce z týchto vecí uniknúť, no len niektorí nájdu cestu ako sa dostať z toho von. Našťastie sme sa stretli s Buddhovým učením.Všetko Buddhovo učenie sa zaoberá utrpením a ako toto utrpenie zmierniť. V zene hovoríme, že práca každej ľudskej bytosti je rovnaká – nájsť svoje pravé ja a pomôcť svetu. Keď Buddha opustil svoj domov, neodišiel do knižnice aby tak našiel odpovede na svoju veľkú otázku. Namiesto toho sa začal pozerať do svojho vnútra, aby tak našiel odpoveď. My sme takí istí. Práve tak ako Buddha – žiadny vonkajší zdroj, dokonca ani zenové učenie, nám nemôže dať odpoveď. Musíme sa pozrieť dovnútra – to je zmyslom praktiky a meditácie – pozerať sa dovnútra, aby sme našli odpoveď na veľkú otázku života a smrti tým, že sa vrátime ku svojej pôvodnej podstate, k svojmu pravému ja.

Kedysi dávno, známy mních Juan Džue navštívil Šiesteho Patriarchu čínskeho buddhizmu, Hui Nenga. Potom ako vstúpil do hlavnej sály v Nan Hwa Su, zakrúžil okolo Patriarchu trikrát , buchol o zem trikrát palicou a postavil sa tam len tak bez poklony. Patriarcha ho napomenul za porušenie pravidiel etikety a spýtal sa ho, prečo je taký arogantný.
Juan Džue odpovedal, „Veľká otázka života a smrti je dôležitá. Smrť môže prísť každý moment, nemám čas na ceremónie.“
Ako hovorí zenový majster Seung Sahn v chrámových pravidlách, vo veľkej práci života a smrti nebude času na teba čakať.
Patriarcha odpovedal, „Prečo nedosiahneš podstatu ‘žiadneho zrodenia’, potom ťa už viac nebude zaťažovať problém smrti, ani jej príchodu.“
Juan Džue odpovedal , „Pretože podstata nemá zrodenie, je vyriešený aj hlavný problém smrti, aj to kedy príde.

Zo zenového pohľadu sú to ilúzie mysle, ktoré nám bránia v uvedomení si našej skutočnej podstaty. Tieto ilúzie sú založené na našich „mám rád“ a „nemám rád“, a my máme tendenciu byť k nim veľmi pripútaní. Túžby, hnev a nevedomosť sú, prostredníctvom pripútanosti neustále aktívne, aby tak zatemňovali našu myseľ. Veľkou nádejou buddhizmu je že my môžeme tieto mraky preraziť a nechať tak vstúpiť slnečné lúče našej prirodzenej podstaty. Ako to môžeme urobiť? Ako máme správne praktikovať, aby sme sa dostali k svojej podstate a nemárnili zbytočne čas?

Buddha nás vždy učil nepripútavať sa k ničomu. Opustenie našich pripútaností je tou cestou ako sa z toho dostať a je to cieľ našej praktiky.

Šiesty Patriarcha dosiahol osvietenie, keď začul jeden riadok z Diamantovej sútry, „Keď vo vašej mysli vznikne myslenie, nepútajte sa k nemu.“ Toto je základná technika. V zene voláme tento štýl praktikou „Nechcem nič“. Koniec koncov, už keď len niečo chcete, hoci len od meditácie, vytvárate iba viac utrpenia. Toto je základnou ingredienciou, zložkou všetkých meditačných techník bežných v buddhizme.Takže či už používaš mantru, či len sleduješ svoj dych, je to to isté. Sú to len techniky, ktoré ti umožnia zanechať myslenie a vrátiť sa k tvojmu skutočnému ja, tvojej podstate. To je dôvod prečo sa pozeráme dovnútra – pretože tam je odpoveď. To je tiež príčinou, prečo veľká otázka a jej odpoveď leží ešte pred myslením, pred pripútaním sa na mám rád a nemám rád. 

OK… ale prečo ja niečo „nezískavam“?Je zaujímavé, že jediná vec, ktorá delí tých, ktorí získavajú niečo z praktiky od tých, ktorí nezískavajú je otázka: “A kto áno?”

Samotné “robenie“ meditácie je založené na čistom úmysle pomôcť nášmu svetu a na mysli „len to rob“. Nevyžaduje žiadnu špeciálnu schopnosť či špeciálnu techniku, len to proste robiť ! Všetky rôzne ďalšie techniky poukazujú na tvoje skutočné ja, a ty sa iba musíš dívať a mať jasný zámer.

Ako zdôraznil Šiesty Patriarcha, pôvodná myseľ, ktorá je čistá a jasná, sa dá dosiahnuť iba zvykom praktiky. Ďalej poznamenal, že mudrc a démon boli rovnakí, no mudrc rozumel svojej skutočnej podstate, zatiaľ čo démon nie.
Takže, ako náš zakladajúci učiteľ, zenový majster Seung Sahn, stále hovoril, „Dúfam, že len pôjdete priamou cestou neviem, ktorá je jasná ako priestor, čoskoro dosiahnete osvietenie a zachránite všetky bytosti od utrpenia.“

Zenový majster Dae Kwang