Celý život je ústranie

Ústranie sa v skutočnosti neodlišuje od každodenného života. Keď sa zobudíš, čo urobíš? Ideš do kúpeľne. Tam si umyješ tvár. Potom sa oblečieš, ideš jesť a ak si mamou, pravdepodobne niekomu urobíš raňajky. Keď musíš ísť do práce, ideš na autobus. Je to ako meditácia v chôdzi. To je všetko.

Náš bežný život nie je v skutočnosti komplikovaný, ak ho vnímaš z okamihu na okamih. Tak, ako má kjolče svoj program, ako má ústranie program, tak aj každodenný život má program. Najhoršie je, keď tvoj bežný život nemá program a ty sa môžeš rozhodovať, čo chceš robiť. Vtedy sa zjavuje mnoho problémov. Ak sa však pozeráš na svoj život ako na ústranie, čokoľvek je správna situácia a „len to urob“. Niekedy je čas na sedenie a tebe sa nechce, ale aj tak sa postavíš a ideš. Rovnako ako keď máš ísť do práce, tak jednoducho ideš. Keď si v práci, je čas pracovať a nie sa hrať videohry na telefóne. Teraz je to ľahšie, lebo sme vám všetkým vzali mobily. (Smiech.) Takto môžete mať trochu viacej sebakontroly. Len preto.

Ale v podstate nie je medzi životom v ústraní a každodenným životom žiaden rozdiel. Rovnaká vec: len vnímaj správnu situáciu a urob to. To je všetko. Ak to urobíš, je to rovnaké ako ústranie.

Veľa rokov si zenový majster Seung Sahn nezobral žiadnu dovolenku. Neustále cestoval a učil. Dvaja jeho študenti, Američania, mali nejaké peniaze, bol to manželský pár, boli trochu starší a veľmi chceli, aby si Dae Soen Sa Nim užil trochu dovolenky. Ale vždy, keď mu to ponúkli, on povedal: „Nie, nie, nie je treba.“ Až raz počas cesty do Európy ho presvedčili, že pôjdu spolu len oni traja na loď, ktorá za tri či štyri dni obopláva grécke ostrovy. A tak nakoniec súhlasil.

Nastúpili na loď, bol večer, tak šli na večeru, potom šli spať – vytvorili si plán: „Stretneme sa o 7 ráno, prídeme po teba do tvojej izby.“ On vstal omnoho skôr, urobil tisíc poklôn, potom o siedmej prišli za ním do izby, poklonili sa a pozdravili: „Dobré ráno,“ potom trochu pokecali a šli na raňajky.

Po raňajkách bol na každom stole pripravený program dňa – veci, ktoré je potrebné urobiť. DSSN sa pozrel na ten program a povedal: „OK, teraz sme doraňajkovali a budeme trochu oddychovať. Potom o 9:00 je volejbal na hlavnej palube, tak pôjdeme všetci hrať volejbal. Potom je „shuffleboard“ (spoločenská hra), tak to vyskúšame. O 11:00 je promenáda, budeme sa pozerať na oceán. O 12:00 je obed, potom je oddych.“

Pani povedala: „Majstre, my sme si mysleli, že tu budeš trochu oddychovať, poležíš si na ležadle na palube, oddýchneš si, možno si prečítaš knihu.“ DSSN povedal: „OK, o 14:00 si ľahneme na ležadlá.“

Neskôr mi tí dvaja povedali: „On si vytvoril program, využívajúc situáciu. Rovnako ako na ústraní. Nezáleží na tom, či oddychuje alebo niečo robí, len si urobí program a robí to.“

Asi som vám predtým povedal, že v Kórei vstávame o 3:00. Keď som s ním bol na jednej izbe v nemocnici v L.A., vstávali sme o 4:00. Práve bol po operácii. Spal som, keď som začul

šuchotanie. Počul som jeho hlas, ale najskôr zvuk elektrickej postele: „Hhmmmm.“ Posteľ sa zdvihla: „Hhhmmmmm.“ Potom sa zasvietilo. Sedel na posteli, lebo nemohol robiť poklony, tak sedel v meditácii. O 4:00 som ustlal posteľ, uložil prikrývku na zem a urobil 108 poklôn, sedel v meditácii a potom šiel do sprchy a o 5:00 sme už čakali na lekára.

Pár dní na to som povedal: „Ach, v chráme vstávame o 3:00, v nemocnici o 4:00.“ On vždy zobral akúkoľvek situáciu a vyrobil z nej program. Keď sa situácia zjaví, len to urob. Rovnako ako v každodennom živote.

Musíte teda uvažovať o každodennom živote ako o ústraní. Aká je tvoja práca na ústraní? Som mama. Som otec. Aká je práca matky? Aká je práca otca? Som dcéra. Aká je práca dcéry? Mnohokrát sa vám to nechce robiť, ale je to to isté, ako tu: „Nechce sa mi robiť poklony. Nechcem spievať. Nechcem sedieť.“ Rovnaké. Nie odlišné. Ak sa naučíš, ako robiť ústranie, potom môžeš vykonávať svoj každodenný život veľmi ľahko.

Buddha povedal: „Všetky bytosti sú Buddhom.“ Všetky bytosti majú Buddhovu podstatu. Prácou Buddhu je praktizovať. Na čo som prišiel vo svojom živote je, že keď robím svoju správnu prácu, z okamihu na okamih, tak som šťastný. Keď na to myslíš, samozrejme, že sa ti do toho nechce, chceš ležať na ležadle, čítať si a nerobiť nič. Ale neskôr z toho nemáš veľmi dobrý pocit. Keďže sme všetci Buddhovia, našou prácou je praktizovať, ak praktizujeme, dosahujeme šťastie. Obráťte svoj každodenný život na určitý druh ústrania. Je to ústranie vášho každodenného života. Tam vidím tehotnú žena. Vždy, keď nejakí študenti budú mať dieťa, hovorím im: „Začína sa vám dvadsaťročné kjolče.“ Mnísi a mníšky majú len trojmesačné ústranie dvakrát do roka. Ale rodičia majú dvadsaťročné ústranie. Ak trváš na svojom názore, potom ťa jedného dňa deti zabijú. (Smiech.)

Takže nezáleží na tom, ústranie, nie-ústranie, celý život vnímaj správnu situáciu a urob to. Ak je správnou situáciou ležať a oddychovať, dokážete to? Väčšina ľudí ani to nedokáže. (Smiech.)

Zenový majster Dae Bong
(prednáška pre študentov v buddhistickom chráme Hoeh Beng)